1. Profesijný rozvoj
Profesijný rozvoj je podľa ustanovenia § 40 zákona č. 138/2019 Z. z. charakterizovaný ako proces, v ktorom odborný zamestnanec získava, rozširuje a udržiava požadované profesijné kompetencie. Profesijný rozvoj prebieha v súlade s § 42 zákona č. 138/2019 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou profesijného rozvoja sa stáva aj overovanie profesijných kompetencií formou atestácií.
Profesijný rozvoj sa realizuje podľa profesijných štandardov, musí korešpondovať so súčasným vedeckým poznaním a reflektovať odborné i spoločenské požiadavky na výkon pracovnej činnosti.
Realizácia profesijného rozvoja odborných zamestnancov má stanovený okruh foriem, ktorými sú:
- vzdelávanie (kvalifikačné, funkčné, špecializačné, adaptačné, predatestačné, inovačné, aktualizačné); za vzdelávanie sa považuje aj odborná stáž,
- tvorivá činnosť súvisiaca s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej,
- sebavzdelávanie a výkon pracovnej činnosti.
Školský psychológ môže v rámci profesijného rozvoja absolvovať všetky spomenuté organizačné formy vzdelávania.
Školský psychológ môže absolvovať funkčné vzdelávanie, ktoré sa organizuje v rozsahu najmenej 220 hodín a pozostáva zo základného programu funkčného vzdelávania v rozsahu najmenej 70 hodín a rozširujúceho programu funkčného vzdelávania v rozsahu najmenej 150 hodín. Takéto funkčné vzdelávanie musí absolvovať psychológ ako odborný zamestnanec poradenského zariadenia, ktorý má zastávať funkciu vedúceho odborného zamestnanca v CPPPaP a CŠSP (od 1. januára 2023 Centra poradenstva a prevencie a Špecializovaného centra poradenstva a prevencie). Takýto psychológ absolvuje základný program pred začiatkom výkonu činnosti vedúceho odborného zamestnanca. Vedúci odborný zamestnanec okrem riaditeľa poradenského zariadenia absolvuje rozširujúci program do piatich rokov od začiatku výkonu činnosti vedúceho odborného zamestnanca. Riaditeľ absolvuje rozširujúci program pred začiatkom výkonu funkcie riaditeľa v druhom funkčnom období. Absolvovanie základného programu a rozširujúceho programu sa nevyžaduje, ak ide o vedúceho odborného zamestnanca, ktorý získal najmenej vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v študijnom programe zameranom na manažment výchovy a vzdelávania.
Podľa § 90d ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho PZ/OZ pred začiatkom výkonu tejto činnosti, absolvuje funkčné vzdelávanie alebo študijný program najmenej prvého stupňa zameraný na manažment výchovy a vzdelávania do 31. augusta 2026.
To znamená, že funkčné vzdelávanie absolvuje riaditeľ najneskôr do 31. augusta 2026 a nemusí ho mať v súčasnosti absolvované.
Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na funkčné vzdelávanie, ktoré sa začalo a neskončilo podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.
Pre odborného zamestnanca je povinnosťou absolvovať adaptačné vzdelávanie v konkrétnych prípadoch – ak tento zamestnanec nastúpil do prvého pracovného pomeru, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť odborného zamestnanca alebo zmenil zamestnávateľa pred ukončením adaptačného vzdelávania.
Medzi povinnosti všetkých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (teda aj školského psychológa) patrí takisto absolvovanie aktualizačného vzdelávania (§ 4 ods. 1, písm. j) zákona č. 138/2019 Z. z.), ktoré poskytuje škola, školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci a ktoré sa uskutočňuje v pracovnom čase ako schválený jednoduchý program vzdelávania v rozsahu najmenej 20 hodín za dva školské roky, pričom aktualizačné vzdelávanie sa prioritne zameriava na potreby zriaďovateľa, školy a školského zariadenia. Program aktualizačného vzdelávania a jeho rozsah schvaľuje riaditeľ. Ak škola alebo školské zariadenie nemá právnu subjektivitu, aktualizačné vzdelávanie poskytuje zriaďovateľ. Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. účinného od 1. januára 2022 aktualizačné vzdelávanie sa organizuje ako schválený jednoduchý program aktualizačného vzdelávania v rozsahu najmenej 10 hodín za školský rok a najviac 24 hodín za školský rok. Z prechodných ustanovení zákona č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony k úpravám účinným od 1. januára 2022 vyplýva, že škola organizuje v školskom roku 2022/2023 aktualizačné vzdelávanie najmenej v rozsahu 20 hodín za jeden školský rok. Obsah aktualizačného vzdelávania je zameraný na zmeny školského kurikula, inkluzívne vzdelávanie alebo digitalizáciu výchovy a vzdelávania. Organizáciu aktualizačného vzdelávania ukončí škola najneskôr 30. júna 2023.
2. Plán profesijného rozvoja
Riaditeľ vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená, so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy a školského zariadenia na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou od 1. januára 2022 oproti predošlej právnej úprave plán profesijného rozvoja už nie je štvorročný. Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Zároveň platí prechodné ustanovenie, podľa ktorého plán profesijného rozvoja vydaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za plán profesijného rozvoja podľa predpisov účinných od 1. januára 2022. Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. zamestnávateľ poskytne ministerstvu školstva údaje o vzdelávaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rozsahu, spôsobom a lehote, ktoré určí ministerstvo školstva.
V rámci plánu profesijného rozvoja sa s účinnosťou od 1. januára 2022 vypustila potreba tvorby ročného plánu vzdelávania.
Ak v škole alebo školskom zariadení pôsobí školský psychológ, jeho vzdelávanie má byť integrálnou súčasťou plánu profesijného rozvoja školy alebo školského zariadenia. Prioritou vzdelávania
v prípade nekvalifikovaného školského psychológa má byť vzdelávanie s cieľom splnenia kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca.
Získavanie profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností je súčasťou pracovnej činnosti odborného zamestnanca a jeho profesijného rozvoja. Podľa § 35 ods. 1 kariérová pozícia je funkčné zaradenie odborného zamestnanca, ktorý vykonáva špecializované činnosti alebo riadiace činnosti. Špecializované činnosti alebo riadiace činnosti vykonáva odborný zamestnanec, ktorý však musí byť zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, súčasne s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborných zamestnancov.
Odborný zamestnanec vykonáva špecializované činnosti v týchto kariérových pozíciách:
- uvádzajúci odborný zamestnanec,
- kariérový poradca,
- výchovný poradca,
- supervízor alebo
- koordinátor školského podporného tímu.
Špecializované činnosti výchovného poradcu a uvádzajúceho odborného zamestnanca môže vykonávať len ten odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie. Podľa § 87 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. od odborného zamestnanca, ktorý vykonával špecializované činnosti výchovného poradcu, kariérového poradcu a uvádzajúceho odborného zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, sa špecializačné vzdelávanie nevyžaduje do 31. augusta 2025. V období do konca školského roka 2024/2025 sa podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 považuje za splnenú.
Splnenie podmienky absolvovania špecializačného vzdelávania sa nevzťahuje na odborného zamestnanca, ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii uvádzajúci odborný zamestnanec nepretržite najmenej desať rokov.
Štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upravuje riaditeľ školy alebo školského zariadenia vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej
rade, ak je zriadená. S účinnosťou od 1. januára 2022 štruktúra kariérových pozícií musí byť prerokovaná aj so zástupcami zamestnancov (§ 35 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.).
3. Vykonávanie atestácií
Atestácia je formou overovania profesijných kompetencií v rámci procesu profesijného rozvoja tak, ako je definovaný v § 40 zákona č. 138/2019 Z. z. Atestácia je legislatívne definovaná ako štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, pre príslušný kariérový stupeň, získaných vzdelávaním, sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti. Atestáciu odborný zamestnanec môže vykonať za predpokladu, ak spĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca. Vykonanie prvej atestácie a druhej atestácie nemá vplyv na vyplácanie príplatku za profesijný rozvoj, keďže ten nie je viazaný na atestáciu. V § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. nie je uvedené ustanovenie, na základe ktorého by po vykonaní atestácie bolo možné pozastaviť vyplácanie príspevku za profesijný rozvoj.
Týka sa to aj kreditového príplatku priznaného do 31. augusta 2019, ktorý sa s účinnosťou od 1. septembra 2019 považuje za príplatok za profesijný rozvoj a vypláca sa do 31. augusta 2026. Odborný zamestnanec vykonávajúci pracovnú činnosť v kategórii školský psychológ môže vykonať prvú atestáciu aj druhú atestáciu.
Súčasťou žiadosti o atestáciu školského psychológa je atestačné portfólio ako súbor dokladov o získaní profesijných kompetencií vyžadovaných na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa, ktorými sú najmä:
- doklady o získaní požadovaného stupňa a druhu vzdelania (vysvedčenia, diplomy…), a absolvovaní programu vzdelávania (osvedčenia, certifikáty, potvrdenia…),
- doklady preukazujúce tvorivú činnosť psychológa a školského psychológa (publikačná činnosť, učebné zdroje, posudky, opis pedagogickej skúsenosti, recenzie, externé hodnotenie…) alebo
- potvrdenie o využívaní vyžadovaných profesijných kompetencií získaných sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti, ktoré vydá riaditeľ.
Pri atestačnom portfóliu ako súbore dokladov platí, že nie je potrebné, aby všetky tri vyššie uvedené skutočnosti boli splnené kumulatívne. V praxi to znamená, že ak riaditeľ vydá napr. potvrdenie o využívaní vyžadovaných profesijných kompetencií získaných sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti, je splnená podmienka dokladov, ktoré sa dokladajú ku atestačnému portfóliu, a pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec môže pristúpiť ku vykonaniu atestácie.
Podrobnosti k predatestačnému vzdelávaniu a vykonaniu atestácií (atestačné konanie) sú upravené v § 53, § 54, § 59 až § 63 zákona č. 138/2019 Z. z. S účinnosťou od 1. januára 2022 došlo k zjednodušeniu ukončovania predatestačného vzdelávania, ktorého účelom je získanie profesijných kompetencií, ktoré sú overované v procese atestácie. Po novom sa ukončuje záverečnou prezentáciou pred odborným garantom a účastníkmi vzdelávania (teda už nie skúškou – obhajobou prezentácie pred trojčlennou skúšobnou komisiou). Zároveň sa už nevyhotovuje protokol o úspešnej obhajobe záverečnej prezentácie. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. na základe odporúčania odborného garanta poskytovateľ predatestačného vzdelávania vydá odbornému zamestnancovi osvedčenie o predatestačnom vzdelávaní, ktorého náležitosti sú uvedené v § 54 ods. 2 písm. a) až h) tohto zákona.
Školský psychológ s prvou atestáciou vykonáva pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom odborného zamestnanca s prvou atestáciou a môže vykonávať činnosť:
- uvádzajúceho odborného zamestnanca,
- vedúceho odborného zamestnanca,
- lektora aktualizačného vzdelávania alebo
- člena skúšobnej komisie pre ukončenie adaptačného vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo v zariadení sociálnej pomoci.
Školský psychológ s druhou atestáciou vykonáva pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom odborného zamestnanca s druhou atestáciou a môže vykonávať činnosť:
- odborného garanta programu funkčného vzdelávania, aktualizačného vzdelávania a špecializačného vzdelávania,
- člena atestačnej komisie alebo
- pri výskume a analýzach profesijných kompetencií.
4. Poskytovanie pracovného voľna na profesijný rozvoj
Podľa § 82 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. patrí odbornému zamestnancovi (teda aj školskému psychológovi) pracovné voľno, čerpané po dohode so zamestnávateľom, s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávania alebo tvorivej činnosti súvisiacej s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej.
Školskému psychológovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie a ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania, ak ide o riaditeľa alebo vedúceho odborného zamestnanca.
Pri pracovnom pomere školského psychológa, ktorý trvá kratšie ako jeden rok, vzniká nárok na pol dňa uvedeného pracovného voľna za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru. Pracovné voľno na profesijný rozvoj nepatrí školskému psychológovi v súvislosti so sebavzdelávaním, samotným výkonom pracovnej činnosti alebo absolvovaním odbornej stáže zameranej na inovovanie profesijných kompetencií.
5. Prerušenie výkonu pracovnej činnosti
Ak školský psychológ vykonával pracovnú činnosť nepretržite najmenej desať rokov, zamestnávateľ mu na základe
žiadosti povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok.
S účinnosťou od 1. januára 2022 platí, že toto prerušenie je možné od prvého dňa školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom školský psychológ požiadal o prerušenie výkonu pracovnej činnosti. V praxi to znamená, že k prerušeniu dochádza nie ihneď, ale zohľadňuje sa rytmus školských rokov.
Uvedenému zamestnancovi za čas prerušenia výkonu pracovnej činnosti nepatrí mzda alebo plat. Počas prerušenia výkonu pracovnej činnosti z dôvodu čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo pri prerušení pracovnej činnosti bez náhrady mzdy alebo platu, a to najviac na jeden školský rok, po dohode s riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia môže odborný zamestnanec v zmysle § 82 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. po dohode s riaditeľom absolvovať vzdelávanie alebo atestáciu.
