1. Kompetencie obecného zastupiteľstva
V § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) sú kompetencie obecného zastupiteľstva vymedzené pozitívne, čiže výpočtom (demonštratívne) toho, o najmä ktorých základných otázkach života obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
Kompetencie obecného zastupiteľstva vyplývajú buď zo zákona (najmä zákon č. 369/1990 Zb. ako základný všeobecný právny predpis v oblasti územnej samosprávy), prípadne z osobitného zákona alebo zo štatútu obce.
Pre štatút obce je dôležité, aby zverené kompetencie pre obecné zastupiteľstvo rešpektovalo požiadavku, že má ísť o základné otázky života obce.
V tomto zmysle štatút nemá zveriť do kompetencie obecného zastupiteľstva veci, ktoré patria do bežnej správy obce.
Odpoveď na to, čo je „základnou otázkou života obce“, sa môže u jednotlivých obcí líšiť, čo vyplýva z viacerých okolností, napríklad z veľkosti obce.
2. Kompetencie starostu
Akékoľvek zverené kompetencie pre obecné zastupiteľstvo musia rešpektovať výhradnú kompetenciu starostu danú zákonom.
Jedným zo základných pravidiel, ktorým sa vykladajú kompetencie starostu obce a obecného zastupiteľstva, je to, že žiadna právomoc nemôže byť súčasne zverená aj starostovi obce, aj obecnému zastupiteľstvu.
To znamená, že kompetencia obecného zastupiteľstva vo vzťahu k starostovi obce nie je daná alternatívne. Vždy je založená právomoc iba jedného z týchto orgánov, s ktorou je neoddeliteľne spojená zodpovednosť za prípadné protiprávne konanie, resp. opomenutie uloženej povinnosti.
V prípade, že zákon ani štatút výslovne nezveruje rozhodovanie o určitej otázke do právomoci žiadneho z orgánov obce, potom, reflektujúc elementárne princípy budovania kompetencie orgánov obce (čiže kompetencia obecného zastupiteľstva daná pozitívne, kompetencia starostu daná negatívne), je v danej veci založená právomoc starostu.
Kompetencia starostu obce, ktorý je predstaviteľom obce, štatutárnym orgánom obce a najvyšším výkonným orgánom obce, je v § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. vymedzená negatívne – „rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu“.
Do záležitostí zverených do výhradnej kompetencie starostu nesmie zasahovať obecné zastupiteľstvo − napr. výkon obecnej správy, zastupovane obce vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám, vydávanie organizačného poriadku obecného úradu, pracovného poriadku, poriadku odmeňovania zamestnancov obce.
3. Vzťah obecného zastupiteľstva a starostu
Obecné zastupiteľstvo a starosta obce sú rovnocenné orgány, ktoré si navzájom nemôžu ukladať povinnosti, sú to zároveň navzájom nepodriadené orgány, ktoré majú vlastné kompetencie a ktorých vzťahy majú byť založené na princípoch koordinácie.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), ktorý je osobitným právnym predpisom, pri ktorom platí derogačné pravidlo – „špeciálny zákon ruší všeobecný zákon“, upravuje pôsobnosť obcí pri výkone štátnej správy v školstve a školskej samospráve.
Tu je potrebné spomenúť dve výlučné kompetencie obecného zastupiteľstva vo vzťahu k prenesenému výkonu štátnej správy na jednej strane a vo vzťahu k školskej samospráve (rady škôl a obecné školské rady) na druhej strane.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2025 obec pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje uznesením obecného zastupiteľstva a zrušuje podľa siete materské školy a základné školy.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 596/2003 obec pri výkone samosprávy zriaďuje uznesením obecného zastupiteľstva a zrušuje podľa siete základné umelecké školy, školské kluby detí, ktoré sú súčasťou základnej školy, centrá voľného času, zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských škôl, jazykové školy pri základných školách, strediská služieb škole a školské internáty.
Z uvedeného je zrejmé, že s účinnosťou od 1.1.2025 návrh na zriadenie školy alebo školského zariadenia obec (rovnako aj samosprávny kraj podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z.) schvaľuje uznesením zastupiteľstva (aj originálne kompetencie aj prenesený výkon štátnej správy) a na zriadenie školy/školského zariadenia sa nevyžaduje prijatie všeobecne záväzného nariadenia obce/samosprávneho kraja. Aktuálna právna úprava však neustanovuje, ako, resp. akým spôsobom má zriaďovateľ (obec, VÚC) zrušovať školu alebo školské zariadenie, čiže zákon č. 596/2003 Z. z. ani žiadny iný právny predpis v danom prípade neurčuje, či to má byť zrušenie prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia alebo uznesením zastupiteľstva.
Spádová materská škola (§ 8a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z.) a školský obvod základnej školy (§ 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z.) sa určuje všeobecne záväzným nariadením, a to sa schvaľuje v obecnom zastupiteľstve.
Diskusie a rôzne názory na to, kto zastupuje obec a kto koná za obec (starosta vs. obecné zastupiteľstvo) pri delegovaní zástupcov zriaďovateľa do rady školy boli ukončené schválením zákona č. 290/2024 Z. z., ktorým sa okrem iného s účinnosťou od 1.1.2025 novelizoval zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 35b ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. je s účinnosťou od 1.1.2025 ustanovené, že na účely delegovania zástupcov zriaďovateľa a na účely podľa § 5 ods. 7 tohto zákona (výpočet dokumentov a informácií, ktoré riaditeľ predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie) za zriaďovateľa koná
- starosta obce alebo ak tak určí štatút obce, obecné zastupiteľstvo, ak je zriaďovateľom obec,
- predseda samosprávneho kraja alebo ak tak určí štatút samosprávneho kraja, zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ak je zriaďovateľom samosprávny kraj,
- riaditeľ regionálneho úradu, ak je zriaďovateľom regionálny úrad,
- štatutárny orgán zriaďovateľa, ak ide o zriaďovateľa súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, zriaďovateľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia.
Z uvedeného vyplýva, že delegovať zástupcu obce ako zriaďovateľa do rady školy môže autonómne starosta obce, alebo obecné zastupiteľstvo, ktoré má podľa § 11 ods. 4 písm. k) zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení kompetenciu schvaľovať štatút obce a v ňom vymedziť, že táto kompetencia bude patriť obecnému zastupiteľstvu. Podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Z. z. starosta rozhoduje o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predkladanie zákonom stanovených dokumentov na schválenie zriaďovateľovi zo strany riaditeľa školy ako aj delegovanie zástupcov zriaďovateľa do rady školy sa môže v jednotlivých obciach líšiť v závislosti od toho, či štatút obce túto kompetenciu zverí do právomoci obecného zastupiteľstva. Ak v štatúte obce táto kompetencia nebude priznaná obecnému zastupiteľstvu, resp. nebude upravená vôbec, kompetentným na delegovanie členov rady školy a schvaľovanie príslušných dokumentov je starosta obce. Poslanci miestnej samosprávy schvaľujúci štatút obce teda v konečnom dôsledku určujú konkrétnu formu úpravy a riešenia tejto otázky.
4. Dokumenty, ktoré riaditeľ predkladá zriaďovateľovi na schválenie
V § 5 ods. 7 písm. a) až i) zákona č. 596/2003 Z. z. sú vymenované konkrétne dokumenty (materiály), ktoré riaditeľ školy v rámci výkonu svojej funkcie predkladá zriaďovateľovi na schválenie a zároveň rade školy na vyjadrenie.
Ide o tieto dokumenty:
- Návrhy na počty prijímaných žiakov a návrhy na počty tried.
- Návrh na zavedenie študijných alebo učebných odborov a ich zameranie.
- Návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu.
- Návrh rozpočtu.
- Návrh na vykonávanie podnikateľskej činnosti školy alebo školského zariadenia.
- Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach.
- Správa o výsledkoch hospodárenia školy alebo školského zariadenia.
- Koncepčný zámer rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaný najmenej na dva roky a každoročne jeho vyhodnotenie.
- Informácia o pedagogicko-organizačnom a materiálno-technickom zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu.
Vo veciach výchovy a vzdelávania je v právomoci starostu obce vystupovať za zriaďovateľa, pričom starosta obce disponuje voči riaditeľovi pri výkone jeho funkcie personálnou pôsobnosťou a každoročne má vypracovať písomné hodnotenie riaditeľa školy.
Podľa § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov „právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil“.
V zmysle § 6 ods. 8 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. obec vedie personálnu agendu riaditeľov škôl a školských zariadení.
Vo vzťahu k výkonu funkcie riaditeľa školy obec, ktorá je zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia, reprezentuje jej štatutárny orgán – starosta. Preto riaditeľ školy má uvedené dokumenty predkladať starostovi obce, ktorý riadi prácu obecného úradu.
Obecný úrad zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva, obecnej rady a komisií, zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva, vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce, vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce a zároveň je podateľňou a výpravňou písomností obce.
Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce.
Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Starosta obce v rámci schvaľovania uvedených dokumentov sa môže (avšak výslovne nemá stanovenú zákonnú povinnosť) obrátiť na obecnú radu alebo príslušnú (školskú) komisiu obecného zastupiteľstva, resp. predložiť riaditeľom doručený dokument (napr. správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach za príslušný školský rok) na rokovanie obecného zastupiteľstva, ktoré k dokumentu zaujme stanovisko.
V tomto smere jednotlivé samosprávy majú mať prostredníctvom štatútu obce a organizačného poriadku obecného úradu, vydaného starostom obce, vypracované samostatné (koordinované) postupy.
Vo väčších samosprávach, kde je zriadená funkcia prednostu obecného/mestského úradu, na základe poverenia vyplývajúceho z organizačného poriadku obecného/mestského úradu funkciu „schvaľovateľa“ alebo „prerokovateľa“ dokumentov predložených riaditeľom školy zriaďovateľovi môže vykonávať napr. vedúci príslušného útvaru pre oblasť školstva na obecnom/mestskom úrade.
V územných samosprávach, ktoré majú v zriaďovateľskej pôsobnosti viacero škôl, obecný/mestský úrad môže sumarizovať predložené dokumenty z jednotlivých škôl a tieto informácie štatutárny orgán obce môže ďalej predkladať na rokovanie príslušných komisií alebo zastupiteľstva.
Uvedené však nemá vplyv na to, že riaditeľ školy v rámci výkonu svojej funkcie predkladá uvedené dokumenty štatutárnemu orgánu obce (nie obecnému zastupiteľstvu) a ten je za zriaďovateľa zodpovedný a zároveň kompetenčne príslušný na ich schválenie.
Výnimkou však môže byť situácia, ak v štatúte obce bude kompetencia schvaľovať dokumenty predložené riaditeľom školy podľa § 5 ods. 7 písm. a) až i) zákona č. 596/2003 z. z. zverená do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Vtedy tieto dokumenty bude schvaľovať obecné zastupiteľstvo prijatím príslušného uznesenia a nie starosta obce ako štatutárny orgán zriaďovateľa.
5. Plán profesijného rozvoja
Novinkou v oblasti plánovania profesijného rozvoja je zostavovanie plánu profesijného rozvoja podľa § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý vyplýva zo zamerania školy a je vydaný riaditeľom školy po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v prípade, že je zriadená, aj s pedagogickou radou.
Dĺžka (trvanie) tohto plánu je určená v § 37 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z.
Plán profesijného rozvoja sa podľa tohto ustanovenia vydáva na štvorročné obdobie. K jeho zmenám a doplneniam môže dôjsť len po opätovnom prerokovaní.
Zriaďovateľ je teda aktérom podieľajúcim sa na prerokovaní plánu profesijného rozvoja, pretože so zriaďovateľom má riaditeľ školy povinnosť tento plán prerokovať.
Prerokovanie vyžadované zákonom možno chápať ako výmenu názorov a formu dialógu medzi dotknutými stranami, pričom zriaďovateľ v rámci prerokovania nemôže zamedziť rozhodnutiu zamestnávateľa, v tomto prípade riaditeľa školy, pretože v danom prípade sa nevyžaduje súhlas, ale iba prerokovanie.
Ak by riaditeľ školy neprerokoval plán profesijného rozvoja so zriaďovateľom, bude takýto úkon neplatný iba v tom prípade, ak to určuje zákon.
Za zriaďovateľa v tomto, ale aj v ďalších prípadoch vyžadujúcich si prerokovanie so zriaďovateľom, resp. schválenie od zriaďovateľa, vystupuje štatutárny orgán obce – starosta obce alebo primátor mesta.
O prerokovaní predloženého materiálu je vhodné vypracovať písomný záznam.
