AI knižnica Raabe

1. Úvod

Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie z roku 2023 bol vnútorný systém kontroly a hodnotenia v materských školách na priemernej úrovni. „Zanedbanie či podcenenie vnútroškolskej kontroly, prípadne málo účinné procesy jej výkonu vedúcimi pedagogickými zamestnancami boli pre učiteľov demotivačné vzhľadom na zmenu v ich pedagogickom myslení, a zároveň neprispievali k skvalitneniu predprimárneho vzdelávania a v priamej úmere ani konštruktívnemu pedagogickému riadeniu.“ (Kolektív autorov, 2023, str. 26) Riadenie materskej školy vyžaduje od vedúceho pedagogického zamestnanca materskej školy (ďalej riaditeľka materskej školy) dosiahnuť určité manažérske kompetencie. Medzi ne patrí aj kompetencia hodnotiť výchovno‑vzdelávacie výsledky, ktoré majú priamy dosah na kvalitu materskej školy. Tomuto hodnoteniu však musí predchádzať proces overenia kvality na úrovni vnútornej kontroly školy. Na to môžu riaditeľke materskej školy slúžiť rôzne stratégie. Jednou z nich je hospitačná činnosť alebo, skrátene, hospitácia.

2. Kontrolná činnosť riaditeľky materskej školy

„Kontrola ako funkcia riadenia je monitorovanie priebehu jednotlivých procesov a v prípade potreby ich korekcia v súlade so stanovenými cieľmi.“ (Majtán, 2001, str. 235) Rozumieme tým proces sledovania, rozboru a prijatia záverov. Kontrola je súčasťou riadiacich činností každého riaditeľa akejkoľvek školy, pretože riaditeľ je podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zodpovedný za:

• dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu,
• vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu,
• vypracovanie a dodržiavanie plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
• dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy,
• každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
• úroveň výchovno‑vzdelávacej práce školy,
• rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy,
• riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy.

Hovoríme o vnútornej kontrole školy, ktorá má ďalšie normatívne vymedzenie:

• § 70 ods. 1 až 6 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predmetom hodnotenia pedagogického zamestnanca sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií; pedagogického zamestnanca hodnotí priamy nadriadený jedenkrát ročne najneskôr do konca školského roka; hodnotenie je podkladom na vypracovanie plánu profesijného rozvoja, odmeňovanie, písomnú výzvu na odstránenie nedostatkov vo výkone pracovnej činnosti)
• Čl. 12 vzorového pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý vydalo MŠVVaŠ SR pod číslom 2020/8006:1‑B2001 a ktorý nadobudol účinnosť 10. 02. 2020 (riaditeľ je povinný kontrolovať prácu zamestnancov, zodpovedá za úroveň a kvalitu poskytovanej výchovy a vzdelávania, kontroluje činnosť všetkých
  zamestnancov a výsledky ich práce a na základe vlastného pozorovania, predovšetkým prostredníctvom hospitačnej činnosti i na základe správ, posudzuje výchovno‑vzdelávaciu prácu pedagogických zamestnancov, vykonáva jedenkrát ročne do 31.08. hodnotenie priamo podriadených pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov).

Kontrola je „predstupeň hodnotenia, pretože zisťuje skutočný stav určitej oblasti. Až potom, keď zistené skutočnosti porovnáme s určitými kritériami, sa dostávame k hodnoteniu“ (Trojan, Trojanová, Puškinová, 2018, str. 57). Riaditeľ školy môže u svojich zamestnancov hodnotiť viacero oblastí (výchovu a vzdelávanie, rozvoj a spoluprácu, motiváciu, správanie, …).

Najväčšie ťažisko kontroly riaditeľka materskej školy vykonáva v oblasti výchovy a vzdelávania prevažne formou hospitačnej činnosti (hospitácie). Průcha (1996) tvrdí, že v efektívnych školách sú pedagógovia častejšie kontrolovaní hospitáciami zo strany riaditeľa ako v neefektívnych školách.

Pokiaľ sú hospitácie vykonávané plánovite, systémovo, účelovo a konštruktívne, môžeme predpokladať dosiahnutie dostatočnej kvality školy.

3. Vymedzenie pojmu hospitácia

Odborná literatúra vymedzuje pojem hospitácia rôznorodo, no všetky definície disponujú spoločnými bodmi, a tými sú poznanie a zistenie. Na tomto mieste uvedieme niekoľko pohľadov na pojem hospitácia.

Pedagogický slovník (Průcha, Walterová, Mareš, 2013, str. 92) definuje hospitáciu ako „návštevu vyučovacej hodiny, prednášky a pod. s cieľom poznania stavu a úrovne výchovnej a vzdelávacej práce“. Ďalej konštatuje, že z dôvodu kontroly ju vykonávajú školskí inšpektori, riaditelia škôl.

Hospitácia môže byť realizovaná so študijným a poznávacím cieľom, keď sa na nej zúčastňujú prevažne učitelia a študujúci.

Földesová (2010, str. 4) predchádzajúce konštatovanie preniesla priamo do prostredia materskej školy a definíciu hospitácie skonkretizovala ako „jedinú priamu metódu pozorovania pedagogického procesu s cieľom zistiť stav a úroveň predprimárneho vzdelávania“.

„Vedenie školy sa v rámci vnútroškolskej kontroly zameriava na činnosť učiteľa pri vyučovaní formou hospitácií,“ tvrdí Dravecký (2012, str. 45). Pojem hospitácia priamo nedefinuje, no naznačuje hospitáciu ako formu pozorovania a zisťovania úrovne pedagogickej činnosti učiteľa. „Sleduje, či učiteľ plní učebné osnovy, či učitelia chodia presne na vyučovacie hodiny, ako riadia vyučovací proces na vyučovacích hodinách a ďalšie.“ (Dravecký, 2012, str. 45)

Domnievame sa, že najzrozumiteľnejšie vysvetľuje pojem hospitácia Adamec et al. (2023, str. 86), a to takto: „Hospitácia je návšteva vyučovacej hodiny (v materskej škole výchovno‑vzdelávacej činnosti), ktorej cieľom je poznať úroveň výchovnej a vzdelávacej práce hospitovaného.“

3.1 Ciele a funkcie hospitačnej činnosti

Cieľom hospitácie v materskej škole je „zistiť stav a úroveň predprimárneho vzdelávania“ (Földesová, 2010, str. 4). Samozrejme, ide o úroveň predprimárneho vzdelávania v konkrétnej materskej škole, v ktorej sa konkrétna hospitačná činnosť deje. Keďže predprimárne vzdelávanie realizujú učiteľky materských škôl, ide o mapovanie a hodnotenie pracovných činností konkrétneho pedagóga. No netreba zabúdať ani na ďalších aktérov vzdelávania, a tými sú deti, tzn. hospitáciou môžeme pozorovať a hodnotiť aj výkonovú úroveň jednotlivca či detskej skupiny.

Hospitáciu by sme nemali vnímať ako „strašiaka“. Je na každej riaditeľke materskej školy, aby svojim zamestnancom zrozumiteľne vysvetlila účel a prínos hospitácií. Súhlasíme s Földesovou (2010, s. 4), ktorá tak za ďalší cieľ hospitácií považuje aj „vzájomné obohatenie účastníkov hospitácie (riaditeľka — učiteľka), ktoré by ich malo posúvať k vyšším odborným a osobnostným
kvalitám. Zároveň ide o hľadanie optimálnych stratégií na dosiahnutie stanovených cieľov — efektívneho predprimárneho vzdelávania“.

Na základe uvedeného môžeme definovať viacero funkcií hospitačnej činnosti (Blaško, 2012, str. 88 — 89):

• hospitácia ako prostriedok kontroly,
• hospitácia ako prostriedok diagnostiky vzdelávacích potrieb učiteľov,
• hospitácia ako prostriedok vzdelávania,
• hospitácia ako prostriedok diagnostiky efektivity ďalšieho vzdelávania,
• hospitácia ako súčasť personálnej práce,
• hospitácia ako nástroj sebareflexie a sebarozvoja učiteľa.

Ich interpretáciu sme prepracovali na podmienky a potreby výchovno‑vzdelávacieho procesu v materských školách a na potreby kontrolnej činnosti riaditeľky materskej školy. Treba však brať do úvahy možnosť ich prelínania sa v rámci jednej konkrétnej hospitácie.

3.1.1 Hospitácia ako prostriedok kontroly

Ide o kontrolu priamej pracovnej činnosti pedagóga. Táto kontrola je neoddeliteľnou súčasťou riadiacich činností riaditeľky materskej školy, no zo strany samotných pedagógov často vnímaná negatívne. Hospitácia pritom ponúka nielen riaditeľke, ale aj hospitovanému priestor na uvedomenie si aktuálneho stavu a kvality výchovno‑vzdelávacieho procesu, ale aj pedagogických kvalít učiteľa, čo považujeme za neoddeliteľnú súčasť pedagogickej sebareflexie.

Efektívna kontrola predpokladá jasné uvedomenie si požadovaného stavu, v tomto prípade požadovaného stavu výchovno‑vzdelávacieho procesu. Ak poznáme aktuálny stav a vieme ho dostatočne definovať, potom dokážeme prijať potrebné efektívne opatrenia na nápravu či zlepšenie.

3.1.2 Hospitácia ako prostriedok diagnostiky vzdelávacích potrieb učiteľov

Vzdelávaciu potrebu chápeme ako „napätie medzi požadovanými výsledkami práce a hodnoteným reálnym výkonom“ (Pavlov 2013, str. 61). Na základe výsledkov viacerých hospitácií by mala riaditeľka materskej školy dokázať konštatovať, ktoré vzdelávacie potreby učiteľky je nutné naplniť a aké metódy a stratégie na to využiť. Hospitáciu ako stratégiu kontroly však treba doplniť aj inými metódami, ako sú napr. rozhovor, ankety a dotazníky, pozorovanie, analýza písomných materiálov, osobná analýza učiteľky SWOT, ústny rozbor vzniknutej pedagogickej situácie. Prínos zisťovania a identifikovania vzdelávacích potrieb učiteľky bude nezastupiteľný tak pre ňu samotnú, ako aj pre riaditeľku. Riaditeľka na základe zisteného nastaví plán profesijného rozvoja a učiteľka získa spätnú väzbu o úrovni svojich kompetencií (máme na mysli tak jej slabé, ako aj silné stránky).

Príklad z praxe:
Riaditeľka materskej školy z času na čas neformálne navštívila triedu predškolákov, keď v nej práve pôsobila učiteľka Majka. Popritom odpozorovala, že Majka je síce erudovanou pani učiteľkou, no deťom poskytovala hodnotenie typu „si šikovný — si šikovná.“ Neskôr bola Majke na hospitácii a tento jav v hodnotení detí opäť prevažoval. Riaditeľka aj na základe pohospitačného rozhovoru skonštatovala, že Majka nedokáže dostatočne preukázať hodnotiacu kompetenciu. Aj Majka priznala, že nedokáže naformulovať hodnotenie detí tak, aby im poskytla adekvátnu spätnú väzbu. Preto riaditeľka Majke navrhla sústrediť sa v najbližšom osobnom pláne profesijného rozvoja na dosiahnutie uvedenej kompetencie. Následne spolu hľadali možnosti vzdelávania. Okrem formálneho vzdelávania Majka využila aj vedomosti a skúsenosti s formatívnym hodnotením svojej kolegyne vo vedľajšej triede a niekoľkokrát sa zúčastnila na otvorenej hodine s cieľom odpozorovať využitie techník formálneho hodnotenia v praxi.

3.1.3 Hospitácia ako prostriedok vzdelávania

Táto funkcia úzko súvisí s predchádzajúcou. Vnímame ju ako obohatenie o nové pedagogické poznanie, rozšírenie si pedagogických zručností a skúseností. Ide vlastne „o najlacnejšiu formu ďalšieho vzdelávania, bohužiaľ, marginalizovanú“ (Blaško, 2012, str. 89). Hospitácie v materskej škole sú vnímané viac ako kontrola a nie ako spôsob možnej inšpirácie a vzájomného vzdelávania učiteľov.

3.1.4 Hospitácia ako prostriedok diagnostiky efektivity ďalšieho vzdelávania

Na tomto mieste netreba polemizovať o dôležitosti celoživotného vzdelávania sa učiteliek materských škôl. Hovoríme o profesijnom rozvoji, ktorý sa realizuje v praxi rôznymi formami. Účasť učiteľky na akejkoľvek forme profesijného rozvoja však môže byť zbytočným investovaním času a financií, pokiaľ nie je zaznamenaná zmena aj v jej pracovnej činnosti. Hospitácia sa tak javí vhodným ukazovateľom efektívnosti profesijného rozvoja učiteliek. „Zmeny navodené vzdelávaním učiteľa majú byť pozorovateľné v praxi jeho výučby či školy.“ (Blaško, 2012, str. 89)

Príklad z praxe:
Učiteľka Eva sa v rámci svojho profesijného rozvoja zúčastnila na trojdňovom intenzívnom kurze zameranom na prácu s interaktívnou tabuľou. Na kurze sa zúčastniť chcela, vyjadrila svoj záujem aj pred riaditeľkou. Tá zariadila všetko potrebné, aby Eva mohla v práci „chýbať“. Po určitom čase riaditeľka hospitovala v Evinej triede a očakávala, že uvidí používanie interaktívnej tabule počas výchovno‑vzdelávacích činností. No okrem kreslenia detí na interaktívnu tabuľu v základnom programe nezaznamenala jej ďalšie využitie. Pri otázke, kedy a ako Eva s interaktívnou tabuľou pracuje, Eva len sklopila oči. Riaditeľke bolo jasné, že Eva aj napriek intenzívnemu kurzu nedisponuje potrebnými zručnosťami na prácu s interaktívnou tabuľou.

3.1.5 Hospitácia ako súčasť personálnej práce

Hospitácia v tomto zmysle ponúka priestor na osobnejšie poznávanie učiteliek, umožňuje osobné stretnutia, vzájomné rozhovory a pod.

3.1.6 Hospitácia ako nástroj sebareflexie a sebarozvoja učiteľa

Významným motivačným činiteľom v práci učiteľky materskej školy je aj uznanie nadriadeného a uistenie sa, že jej práca je akceptovaná. Niektoré učiteľky si hospitačnú návštevu riaditeľa priam vyžadujú a očakávajú spätnú väzbu na svoju pracovnú činnosť. Sú ochotné prijímať aj kritické pripomienky, pretože sú orientované na rozvoj.

Príklad z praxe:
Jana sa stala riaditeľkou materskej školy, v ktorej nikdy predtým nepracovala. No dlhé roky v nej pôsobí ako učiteľka jej bývalá spolužiačka Viera, s ktorou sa občas stretávala aj súkromne. Vieru už počas štúdia považovala za predurčenú na učiteľstvo v materskej škole. To sa jej potvrdilo aj počas osobných stretnutí, keď si vzájomne vymieňali svoje skúsenosti z praxe. Jana po nástupe na pozíciu riaditeľky začala aj s hospitačnou činnosťou. No Vieru stále vynechávala, pretože ju „poznala“. Jedného dňa však Viera sama v kancelárii vyjadrila svoju nespokojnosť s touto situáciou a hospitácie si vyžadovala s vysvetlením, že potrebuje počuť názor na svoju prácu.

3.2 Druhy hospitácií

Najčastejšie sa v materských školách využívajú komplexné, tematické a následné hospitácie.

Komplexná hospitácia poskytuje pohľad na celkovú prácu učiteľky. Je zameraná na získavanie informácií o celkovej úrovni výchovno‑vzdelávacieho procesu. Vyžaduje si značnú časovú dotáciu, v podstate počas celej dennej (i viacdennej) pracovnej zmeny. Riaditeľka si všíma prepojenie foriem výchovy a vzdelávania, prepojenie jednotlivých výchovno‑vzdelávacích činností, integrovanie viacerých vzdelávacích oblastí, plnenie dlhodobejších výchovno‑vzdelávacích cieľov, striedanie statických a dynamických činností atď.

Tematické hospitácie sú zamerané na niektoré užšie špecifikované ukazovatele alebo na jednotlivé javy pedagogického procesu a na čiastkové metodické otázky. V materskej škole to môžu byť napr. motivácia k učeniu sa detí, výkonová úroveň detí napr. v grafomotorike, hodnotenie dieťaťa učiteľkou, využívanie didaktických prostriedkov atď. (Rys, 1975).

Cieľom následnej hospitácie je kontrola plnenia opatrení, resp. odstránenia nedostatkov, ktoré boli zistené pri predchádzajúcej hospitácii (Földesová, 2010).

3.3 Metódy hospitačnej činnosti

Najčastejšie používanou metódou v rámci hospitačnej činnosti je pozorovanie. „Pozorovanie je sledovaním činnosti ľudí, jej zaznamenávaním, analýzou a vyhodnotením. Patrí k základným technikám zberu údajov.“ (Bačíková, Janovská, 2018, str. 85) Medzi základné druhy pozorovania patrí štruktúrované a neštruktúrované pozorovanie. Pri štruktúrovanom pozorovaní hospitujúci vyberá konkrétne oblasti pozorovania a ich výskyt a kvalitu zaznamenáva do vopred pripravených pozorovacích hárkov. Pri neštruktúrovanom pozorovaní sleduje hospitujúci komplexnosť správania a konania hospitovaného. Záznamy z neho sú prevažne kvalitatívne.

Súčasťou hospitácie by mala byť aj analýza dokumentov. Máme na mysli dokumenty súvisiace s prípravou na výchovno‑vzdelávacie činnosti, tzv. prípravy, ďalej môže ísť o analýzu dokumentov súvisiacich s výsledkami činností detí, ktoré sú odrazom práce nielen detí, ale aj pedagóga. Patria sem portfóliá detí, výstavky prác, pracovné zošity a pod. Ďalším súborom dokumentov je pedagogická dokumentácia. Máme na mysli najmä dokumentáciu triedy, ktorú je pedagóg povinný viesť (triedna kniha, evidencia detí, ranný filter, diagnostické záznamy). Hospitujúca riaditeľka môže do dokumentov nahliadnuť počas hospitácie, no v takom prípade ohrozí komplexnosť svojho pozorovania, pretože jej v danej chvíli môžu uniknúť podstatné informácie o pozorovanej činnosti. Odporúčame preto venovať čas dokumentácii pred hospitáciou alebo priamo po nej a sústrediť svoju pozornosť na analýzu tých dokumentov, ktoré priamo súvisia s cieľom vykonanej hospitačnej činnosti.

Nemenej dôležitou metódou je rozhovor, ktorý vedie riaditeľka s hospitovanou učiteľkou pred samotnou hospitačnou činnosťou a po nej v rámci pohospitačného rozhovoru. Je to „sprostredkovaný a vysoko interaktívny proces získavania dát“ (Ferjenčík, 2000, str. 171). Rozhovor ako metóda má viacero foriem. V rámci hospitačnej činnosti používame prevažne štruktúrovaný rozhovor, pri ktorom má hospitujúci otázky vopred pripravené. V rámci vedenia rozhovoru je dôležité dodržanie niekoľkých zásad:

• otázky by mali byť otvorené, aby hospitujúceho „vyprovokovali“ k obsiahlejším odpovediam,
• pri odpovediach hospitujúci dáva najavo svoj záujem pritakávaním, hľadením do očí, prikyvovaním hlavou a inými vhodnými neverbálnymi prejavmi,
• z času na čas hospitujúci používa techniku parafrázovania, keď časť alebo celú odpoveď prerozpráva vlastnými slovami,
• hospitujúci dáva dostatok priestoru na rozmyslenie si odpovede, preto používa techniku ticha, ak treba.

V rámci pohospitačného rozhovoru môžeme použiť aj metódu dotazníka ako súčasť hospitačnej činnosti. Pomocou dotazníka môžeme získať nasledujúce informácie (Bačíková, Janovská, 2018, str. 66):

• vedomosti — čo učiteľka vie o pozorovanej problematike,
• postoje, názory — čo si učiteľka myslí o pozorovanej problematike,
• správanie — môže ísť o frekvenciu alebo kvalitu daného správania v minulosti, súčasnosti, prípadne plány hospitovaného do budúcnosti,
• vlastnosti, črty — aká učiteľka je.

Príklad dotazníka na zisťovanie postojov hospitovaného

4. Plánovanie, organizácia, priebeh a vyhodnotenie hospitácie

Hospitácia je vnímaná viacerými učiteľkami materských škôl ako zásah do výkonu ich práce. Majú osvojený názor, že hospitácie sú stresujúce a dokonca, že ide o prejav nedôvery voči ich pedagogickým vedomostiam a zručnostiam. Preto treba hospitáciu zo strany riaditeľky materskej školy realizovať tak, aby boli podobné názory vyvrátené alebo aby nevznikali.

Realizácia hospitácie bude úspešná, keď bude dobre naplánovaná. Táto časť hospitačnej činnosti je v kompetenciách (úlohách) hospitujúcej riaditeľky.

Aby hospitačná činnosť bola efektívna a úspešná, musia byť splnené viaceré predpoklady (Hlaváčková, 2021, online):

• systémový prístup k plánovaniu hospitačnej činnosti, keď riaditeľka berie do úvahy závery vyplývajúce z analýzy stavu a úrovne výchovy a vzdelávania za predchádzajúci školský rok, závery z predchádzajúcich hospitačných činností, závery z poslednej inšpekčnej činnosti, vlastné zameranie/ profiláciu materskej školy, koncepčný zámer rozvoja školy, podmienky školy — uvedené východiská plánovania hospitačnej činnosti na základe vlastných riadiacich skúseností dopĺňame aj o analýzu osobných plánov profesijného rozvoja a ich plnenie pedagogickými zamestnancami, koncoročné hodnotenia pedagogických zamestnancov a analýzu plánu inšpekčnej činnosti na daný školský rok a kritériá hodnotenia materských škôl
• stanovenie jasných, konkrétnych a merateľných cieľov hospitačnej činnosti z hľadiska učenia sa detí a z hľadiska vykonávania výchovno‑vzdelávacej činnosti učiteľkou; riaditeľka dbá na zrozumiteľnosť a jednoznačnosť hospitačného zámeru
• vzájomná kontinuita medzi cieľom zameraným na učenie sa detí a cieľom zameraným na vykonávanie výchovno‑vzdelávacích činností učiteľkou;
• účelnosť výkonu hospitačnej činnosti; riaditeľka určí, stanoví, definuje indikátory (ukazovatele) kvality výchovno‑vzdelávacej činnosti z hľadiska učenia sa detí a z hľadiska učenia učiteľkou
• analytický prístup k posudzovaniu sledovaných javov výchovno‑vzdelávacej činnosti, majúc na zreteli cieľ hospitácie; počas hospitácie riaditeľka pozorovaním zisťuje výskyt ukazovateľov kvality v sledovaných výchovno‑vzdelávacích činnostiach, zistenia zaznamenáva, analyzuje a porovnáva s požadovanou optimálnou úrovňou výchovy a vzdelávania, tzn. konfrontuje aktuálny stav výchovy a vzdelávania s požadovaným
• hodnotiaci aspekt; po hospitácii riaditeľka porovnáva, konfrontuje aktuálne zistenia s požadovanou optimálnou úrovňou sledovaných ukazovateľov výchovy a vzdelávania, identifikuje silné stránky výchovno‑vzdelávacej činnosti a slabé stránky, t. j. oblasti vyžadujúce si zlepšenie
• konštruktívny prístup k eliminovaniu slabých oblastí výchovno‑vzdelávacej činnosti — uplatnenie adekvátnych opatrení; riaditeľka jasne, zrozumiteľne pomenúva nedostatky, resp. oblasti vyžadujúce si zlepšenie, uplatňuje účelné odporúčania na eliminovanie nedostatkov, čím podporuje skvalitnenie výchovno‑vzdelávacej činnosti
• dôsledná kontrola akceptovania uplatnených opatrení podporujúcich skvalitnenie výchovno‑vzdelávacej činnosti; s primeraným časovým odstupom riaditeľka vykonáva následnú hospitáciu, zisťuje, či uplatnené opatrenia boli akceptované a či sa to priaznivo odzrkadlilo na úrovni výchovy a vzdelávania.

Riaditeľka prichádza na hospitáciu pripravená, tzn. má ujasnený cieľ, čo bude sledovať. Rovnako o cieli hospitácie je upovedomená aj hospitovaná učiteľka. Vtedy termín hospitácie riaditeľka vopred oznámi. No v niektorých prípadoch sa hospitácia nemusí vopred oznamovať, napr. pri opakovaných problémoch učenia učiteľky, pri podozrení na neadekvátne správanie učiteľky k deťom, pri opakovane sa vyskytujúcich pedagogických nedostatkoch a pod.

Upozorňujeme, že nie je nikde taxatívne uvedené, že hospitácia musí byť vopred oznámená hospitujúcemu.

Príklad jednoduchého formulára pri neoznámených pozorovaniach. 

Riaditeľka na začiatku školského roka vypracuje plán hospitačnej činnosti, no v priebehu roka by mala reagovať na potreby materskej školy flexibilne, tzn. plán možno prispôsobovať vyskytujúcim sa pedagogickým situáciám.

Povinnosť vypracovať plán hospitačnej činnosti nie je nikde taxatívne stanovená. No v zmysle § 70 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý hovorí o ročnom hodnotení pedagogického zamestnanca nadriadeným, sa domnievame, že vypracovanie takéto plánu pomáha k objektivite hodnotenia pedagogického zamestnanca. S plánom hospitačnej činnosti by mal byť každý pedagogický zamestnanec vopred dôkladne oboznámený.

Pri plánovaní i pri samotnej hospitácii sa riaditeľka zameriava na posudzovanie úrovne výchovno‑vzdelávacej činnosti z hľadiska jej vykonávania učiteľkou, ale aj z hľadiska učenia sa detí (Földesová, 2010). Súčasťou posudzovania by malo byť aj plánovanie, projektovanie výchovno‑vzdelávacej činnosti učiteľkou (Hajdúková, Földesová, Pašková, Miňová, Filáková, Králiková, Martinovičová, 2011).

Obsahovú stránku hospitácií môžeme rozdeliť do nasledujúcich oblastí:

1. ciele materskej školy: plnenie cieľov uvedených v školskom vzdelávacom programe v súlade so zameraním materskej školy, plnenie cieľov obsiahnutých v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu, plánovanie a programovanie výchovno‑vzdelávacej činnosti s ohľadom na potreby a záujmy detí, ochrana súkromia rodiny a zachovávanie mlčanlivosti, ohľaduplné a taktné správanie k rodičom atď.
2. organizácia výchovno‑vzdelávacej činnosti: vytváranie priaznivej klímy, rešpektovanie biorytmu detí, striedanie aktívnych a oddychových aktivít, dodržiavanie času na pobyte vonku, rešpektovanie individuálnych potrieb odpočinku, priestorové a materiálne vybavenie, plnohodnotná výchovno‑vzdelávacia činnosť v priebehu všetkých organizačných foriem denného poriadku atď.
3. proces učenia: individuálny prístup s rešpektovaním potrieb detí, uplatňovanie pedagogického štýlu podporujúceho učenie sa dieťaťa, vyhýbanie sa negatívnym slovným komentárom, podporovanie samostatnosti detí, pozitívne hodnotenie detí, uplatňovanie inovačných stratégií pri učení, podporovanie zdravej disciplíny a sebadisciplíny, efektívne využívanie pracovného času, aktívne samovzdelávanie a účasť na ďalšom vzdelávaní atď.
4. proces a výsledky učenia sa detí: osvojovanie si návykov a zručností, reakcie na motiváciu, aktívny podiel na realizácii výchovno‑vzdelávacích činností, úroveň vedomostí, zručností, postojov a návykov, výchovno‑vzdelávacie výsledky detí v perceptuálno‑motorickej, kognitívnej a sociálno‑emocionálnej oblasti atď.

Ukazovatele hodnotenia si každá materská škola vytvára sama. Príklad ukazovateľov — indikátorov uvádzame v nasledujúcom texte.

Indikátory kvality výchovno‑vzdelávacej činnosti a plánovania, projektovania výchovno‑vzdelávacej činnosti (spracované podľa Hajdúková, Földesová, 2011, str. 308)
Plánovanie, projektovanie, programovanie výchovno‑vzdelávacej činnosti (činnosť učiteľky)

• plány výchovno‑vzdelávacej činnosti spracúva učiteľka v súlade s učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu i v súlade s východiskami plánovania uvedenými v školskom vzdelávacom programe,
• plán výchovno‑vzdelávacej činnosti spracúva učiteľka komplexne v súlade so závermi pedagogickej rady,
• ponuka výchovno‑vzdelávacích činností učiteľky je pestrá, no nepreťažujúca, podnecujúca k aktivite a rozvíjajúca,
• obsah plánov výchovno‑vzdelávacej činnosti rešpektuje špecifické podmienky triedy,
• pre deti so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami učiteľka spracúva individuálne vzdelávacie programy, ak to určujú závery špeciálnopedagogického vyšetrenia a diagnostiky príslušného poradenského zariadenia,
• plánovanie výchovno‑vzdelávacích činnosti učiteľky rešpektuje individuálne potreby detí (v zmysle podporných opatrení, v zmysle vekových, osobnostných, záujmových a iných charakteristík),
• konkretizácia plánu vytvoreného učiteľkou vychádza z aktuálneho obsahu štátneho kurikula,
• učiteľka konkretizuje výchovno‑vzdelávacie ciele v súlade s tvorbou cieľov, s dodržaním ich taxonómie, sú konkrétne a jasné, odzrkadľuje sa v nich výkon detí, nie výkon učiteľky,
• pri stanovovaní cieľov učiteľka využíva vedomosti o vývine detí.

Vykonávanie výchovno‑vzdelávacích činností učiteľkou

• učiteľka vystupuje ako poradca, konzultant, koordinátor,
• úroveň interakcie a komunikácie učiteľka — dieťa je stimulujúca a primeraná,
• učiteľka adekvátne motivuje všetky deti k učeniu,
• spätná väzba učiteľky je konkrétna a adresná,
• učiteľka zvláda udržať primeranú a potrebnú disciplínu nenásilnými a nedeštruktívnymi spôsobmi,
• učiteľka pracuje s chybami detí a s ich prekonceptmi ako s východiskom a príležitosťou na učenie sa,
• učiteľka komunikuje, vysvetľuje zreteľne, zrozumiteľne,
• učiteľka vytvára bezpečné prostredie s množstvom emocionálnych situácií,
• pedagogický čas využíva učiteľka účelne,
• učiteľka vedie deti k dokončeniu úloh, k sebadisciplíne a k vôľovej činnosti,
• učiteľka posilňuje sebadôveru a sebaúctu detí,
• učiteľkou zvolené metódy sú adekvátne a účinné vzhľadom na plnenie výchovno‑vzdelávacích cieľov,
• učiteľkou zvolené metódy sú účinné a adekvátne vzhľadom na zážitkové učenie a na bádateľstvo,
• učiteľka sa ku každému správa s rešpektom a s úctou, je vzorom pre dieťa,
• učiteľka všetkým deťom vytvára priestor na sebarealizáciu a využíva rôznorodé motivačné stratégie tak, aby sa všetky deti mali možnosť zúčastniť sa na aktivitách,
• učiteľka rešpektuje individuálne a špecifické výchovno‑vzdelávacie potreby detí,
• učiteľka vytvára a modifikuje učebné prostredie vzhľadom na cieľ výchovno‑vzdelávacej činnosti i vzhľadom na učebné potreby detí,
• učiteľka dodržiava práva každého dieťaťa,
• učiteľka podporuje kritické myslenie, zaraďuje problémové úlohy,
• učiteľka využíva integráciu všetkých vzdelávacích oblastí,
• učiteľka navodzuje učebné situácie rozvíjajúce všetky zložky osobnosti dieťaťa.

Učenie sa detí (činnosti detí)

• deti prejavujú záujem o ponúkané výchovno‑vzdelávacie činnosti,
• vzťah a komunikácia dieťaťa s učiteľkou sú na adekvátnej až dôvernej úrovni,
• deti sú aktívne a primerane reagujú na podnety,
• deti pracujú individuálne i skupinovo,
• deti sa dokážu primerane zhodnotiť i zhodnotiť svojho kamaráta,
• úroveň sebaobslužných a hygienických činností detí je na adekvátnej úrovni,
• úroveň rozvoja všetkých zložiek osobnosti detí je na adekvátnej úrovni,
• deti na adekvátnej úrovni a tvorivo manipulujú s pomôckami a hračkami,
• produkty a výsledky učenia sa detí sú na primeranej úrovni,
• v triede je disciplína, deti sa zúčastňujú na riešení problémov,
• správanie detí k okoliu je kultivované a citlivé.

Spomeňme si na príklad z praxe o Majke, ktorá nedokázala adekvátne a rozvíjajúco hodnotiť deti počas výchovno‑vzdelávacej činnosti a na jej konci. Riaditeľka v rámci hospitácie zameranej na dosiahnutie hodnotiacej kompetencie učiteľky môže využiť nižšie opísané indikátory — kritériá hodnotenia (Hlaváčková, 2021, online). Ak by s nimi bola Majka uzrozumená pri oboznamovaní sa s plánom hospitačnej činnosti na začiatku školského roka, je možné, že uvedené kritériá by dokázala splniť. Predpokladáme však jej samostatný prístup k sebarozvoju.

Cieľ hospitácie vo vzťahu k učeniu sa detí: Zistiť, či deti vedia hodnotiť vlastnú činnosť, svoj výkon a činnosť ostatných detí v triede.
Cieľ hospitácie vo vzťahu k vykonávaniu výchovno‑vzdelávacích činností učiteľkou: Zistiť, či učiteľka iniciuje deti k hodnoteniu vlastnej činnosti a výkonu a k hodnoteniu činnosti ostatných detí v triede.
Príklady indikátorov kvality vo vzťahu k učeniu sa detí (čo bude riaditeľka pozorovať a hodnotiť):

• dokážu verbálne vyjadriť, ako v činnosti postupovali,
• dokážu vyjadriť, čo bolo pre ne náročné a čo, naopak, ľahko zvládli,
• dokážu povedať, s čím mali v činnosti problém,
• vedia povedať, v čom by sa mohli zlepšiť,
• dokážu povedať, či zadanú úlohu splnili, vyriešili, zvládli,
• vedia povedať, či úlohu riešili s pomocou alebo samostatne,
• dokážu porovnať svoj aktuálny výkon s predchádzajúcim výkonom,
• pri skupinovej alebo frontálnej činnosti vedia povedať, ako zvládli úlohu iné deti, v čom sa im darilo, s čím mali problém atď.

Príklady indikátorov kvality vo vzťahu k učeniu učiteľky (čo bude riaditeľka pozorovať a hodnotiť):

• iniciuje deti k prezentovaniu postupu uplatnenému v činnosti,
• aktivizuje deti k pomenovaniu toho, čo bolo pre ne náročné a čo zvládli ľahko,
• nabáda deti k zamysleniu sa nad tým, v čom by sa mohli zlepšiť,
• nabáda deti k vyjadreniu, či sa im podarilo zadanú úlohu splniť,
• iniciuje deti k porovnávaniu aktuálnych výkonov s predchádzajúcimi,
• podnecuje deti k hodnoteniu, ako zvládli úlohu iné deti, v čom sa im darilo, s čím mali problém atď.

Pri hospitovaní odporúčame riaditeľke dodržiavať nasledujúce pravidlá:

1. Pred samotnou hospitáciou odporúčame vykonať predhospitačný rozhovor, ktorý môže pozostávať z informovania hospitovanej o cieľoch hospitácie a kritériách hodnotenia. Učiteľka môže oboznámiť riaditeľku s informáciami o plánovanej výchovno‑vzdelávacej činnosti (plánované výchovno‑vzdelávacie ciele, plánovaná organizácia, plánované postupy, plánované pomôcky atď.). Riaditeľka sa oboznámi s prípravou a plánmi učiteľky na výchovno‑vzdelávaciu činnosť. Túto predhospitačnú časť odporúčame najmä pri hospitáciách začínajúcich pedagogických zamestnancov.
2. Riaditeľka by mala na hospitáciu prísť včas, správať sa nenápadne, nevyrušovať a nezasahovať do výchovno‑vzdelávacej činnosti, čo najmenej ovplyvňovať hospitovanú činnosť. Földesová (2010) odporúča vysvetliť primeraným spôsobom návštevu riaditeľky v triede aj prítomným deťom.
3. Priebeh hospitácie a svoje pozorovanie by si mala riaditeľka zapisovať. Pomôže jej to pri následnom vypĺňaní hospitačného záznamu nezabudnúť dôležité skutočnosti. Pri pohospitačnom rozbore sa obe strany môžu sústrediť na nedôležité či menej podstatné aspekty hospitácie. Formu, rozsah ani obsah nepredpisuje žiadna právna norma. Je na každej riaditeľke, ako bude jej hospitačný záznam vyzerať a čo bude obsahovať. Hajdúková, Földesová, Pašková, Miňová, Filáková, Králiková, Martinovičová (2011, s. 197) konštatujú, že ak záznam z hospitácie má mať dostatočnú výpovednú hodnotu, má byť „úplný, formálne správny, preukázateľný, objektívny, vypovedajúci, jednoznačný“. Hospitačný záznam spravidla obsahuje nasledujúce údaje (Földesová, 2010):
   • základné údaje: dátum hospitácie, meno hospitovanej učiteľky, triedu, v ktorej sa hospitácia realizuje, cieľ hospitácie vo vzťahu k učeniu sa detí, cieľ hospitácie vo vzťahu k učeniu učiteľky, výchovno‑vzdelávací cieľ, ktorý sa bude dosahovať počas sledovanej činnosti,
   • vlastné pozorovanie, priebeh hospitácie, ktoré má byť výstižné, stručné, ide o presné zaznamenanie pozorovaných faktov, zistených pozitív a negatív,
   • závery a opatrenia na odstránenie nedostatkov s určením termínu a spôsobu kontroly ich splnenia,
   • podpis a vyjadrenie učiteľky, podpis riaditeľky.
     Príklad hospitačného záznamu a príklad hospitačného záznamu 2 
4. Po hospitácii by sa mal konať rozbor hospitácie prostredníctvom rozhovoru učiteľky a riaditeľky, hovoríme o pohospitačnom rozhovore. Ouroda (2000) tvrdí, že rozbor hospitácie je veľmi náročná činnosť, ktorá výrazne ovplyvňuje výsledný efekt hospitácie. V tejto fáze sa zrealizuje analýza hospitácie a vyhodnotí sa jej priebeh. Rozbor je dobre uskutočniť čo najskôr po vykonaní hospitácie. Riaditeľka nechá učiteľku, aby zhodnotila svoj pracovný výkon z hľadiska splnenia výchovno‑vzdelávacieho cieľa a z hľadiska spôsobu jeho dosiahnutia. Učiteľka by mala analyzovať nielen svoju činnosť, ale aj činnosť detí. Následne riaditeľka pristúpi k vlastnému hodnoteniu. Snaží sa čo najviac vychádzať z pozitívnych zistení, no primerane hodnotí aj nedostatky, ktoré spozorovala. V každom prípade hodnotí činnosť, nie osobnosť učiteľky. Taktným spôsobom vyžaduje od učiteľky hľadanie možností a spôsobov na zlepšenie práce, ak je to nutné.
5. Po týchto fázach nasleduje posledná fáza, v ktorej riaditeľka spíše závery z hospitácie a prípadne aj návrh opatrení na nápravu či zmenu v pedagogickej činnosti učiteľky. Môže navrhnúť štúdium metodík a odbornej literatúry, účasť na odbornom seminári, účasť na otvorenej hodine kolegyne — odborníčky či konkrétne nápravy (napr. používať viac pochvál, dodržiavať pravidlá triedy, používať adekvátnu terminológiu apod.). Riaditeľka nezabudne určiť termín a spôsob kontroly splnenia náprav. Hospitačný záznam si prečíta aj hospitovaná učiteľka a svojím podpisom ho potvrdí. Ak nesúhlasí so záznamom, má právo tento nesúhlas vyjadriť písomne. Záznamy z hospitačných činností sa archivujú a slúžia tak pri sledovaní profesijného rozvoja učiteliek, pre potreby každoročného hodnotenia, pre potreby osobného hodnotenia, pre potreby prešetrovania prípadných sťažností atď.
6. Niektoré riaditeľky materských škôl majú dilemu, ako často hospitovať. Odpoveď nemôže byť jednoznačná, no hospitovať by mala riaditeľka tak často, aby mala objektívny a dostatočný prehľad o pracovnej činnosti učiteľky. Určite však treba častejšie hospitovať pri začínajúcich učiteľkách a pri tých, pri ktorých má riaditeľka podozrenie na porušovanie pracovného poriadku vo vzťahu k pedagogickým činnostiam.

Navrhované fázy hospitácie
Pred hospitáciou

• zadefinovanie cieľa hospitácie
• konkretizácia kritérií — indikátorov hodnotenia vo vzťahu k cieľu hospitácie
• realizácia predhospitačného rozhovoru

Počas hospitáciou

• pozorovanie a zaznamenávanie pedagogických javov počas výchovno‑vzdelávacej činnosti
• zapisovanie videného do pozorovacieho hospitačného hárka

Po hospitácii

• realizácia pohospitačného rozhovoru spolu so sebareflexiou učiteľky
• konštruktívne zhodnotenie videného vo vzťahu k stanoveným indikátorom
• uplatnenie opatrení na nápravu a následná kontrola plnenia opatrení

5. Chyby pri hospitačnej činnosti

Hospitácia a hodnotenie jej výsledkov by malo byť objektívne. No často sa vyskytujú chyby vo vnímaní hospitujúcej riaditeľky, ktoré výrazne ovplyvnia celý priebeh a výsledok hospitácie.

Hospitujúca riaditeľka by sa mala vyvarovať (Vendel, 2007):

• Haló efektu: ide o hodnotenie druhého človeka na základe jeho najvýraznejšej črty, podľa tejto črty je utváraný obraz o ostatných jeho vlastnostiach. Hovoríme tomu aj „prvý dojem“.
• Čierno‑bieleho videnia: ide o sklon vidieť všetko pozitívne alebo, naopak, záporne.
• Chyby prvého dojmu: niektorí ľudia dokážu urobiť pri prvom stretnutí dobrý dojem a toto priaznivé hodnotenie ich osoby pretrváva aj napriek tomu, že ich výkony nedosahujú žiaduce výsledky.
• Chyby centrálnej tendencie: riaditeľka nemusí dokázať diferencovať medzi učiteľkami a má sklon udeľovať všetkým priemerné hodnotenia.
• Predsudkom: riaditeľka vtedy preberá neoverené názory od iných, prevažne od ostatných učiteliek, a stotožňuje sa s nimi bez vlastného overenia.
• Sympatie a antipatie: prejavuje sa sklonom pripisovať sympatickým osobám pozitívnejšie vlastnosti ako nesympatickým, a to sa odráža aj na ich hodnotení pri hospitačnej činnosti.
• Rigidite myslenia: ide o neschopnosť a neochotu riaditeľky zmeniť svoje zaužívané názory, aj keď sa zmenili pedagogické podmienky.

Ďalšie chyby, ktorých sa môže hospitujúca riaditeľka dopúšťať, sú: neschopnosť empatie, vplyv jej povahy („podľa seba súdim teba“), schematické typizovanie (škatuľkovanie), škodlivé prístupy (podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, porovnávanie a pod.), chyby atribúcie (chyby v procese pripisovania príčin konania iným ľuďom), bezprostredné psychické stavy (vplyv nálady, únavy, choroby a pod.).

6. Odporúčania pre prax — zhrnutie

Plánovanie, priebeh a vyhodnotenie hospitačnej činnosti je v kompetencii každej riaditeľky materskej školy. Neexistuje žiadna právna norma, ktorá definuje priebeh a obsah hospitačnej činnosti.

Nasledujúce odporúčania sme spracovali vychádzajúc z teoretických východísk, ale aj vlastnej riadiacej praxe. Odporúčania sme rozdelili do dvoch oblastí:

1. Východiská pre plánovanie vnútornej kontroly školy (aj hospitačnej činnosti)
   • Každý školský rok spracovať nový ročný plán vnútornej kontroly školy, tzn. nekopírovať plány z predchádzajúcich rokov, ale reagovať na aktuálnu situáciu. S plánom by mali byť oboznámené všetky učiteľky na začiatku školského roka.
   • V pracovnom poriadku mať spracovanú hospitačnú činnosť ako povinnosť riaditeľa.
   • Pri vypracovaní plánu kontrolnej činnosti a plánu hospitácií vychádzať z viacerých východísk (pozri predchádzajúci text).
   • Kreovať plán vnútornej kontroly, tzn. reagovať na aktuálne potreby a požiadavky v zmysle kontrolnej činnosti.
   • Pri plánovaní kontroly a hodnotenia pedagogických zamestnancov sa zamerať nielen na overenie ich výkonu, ale aj výkonu detí, využívať reflexiu zákonných zástupcov a širšej verejnosti.
2. Proces hospitačnej činnosti
   • Na hospitačnú činnosť by mala byť riaditeľka pripravená, mala by vedieť, čo bude sledovať a prečo to bude sledovať. S cieľom hospitácie by mala byť oboznámená aj hospitovaná učiteľka niekoľko dní pred hospitáciou.
   • Neprezentovať hospitačnú činnosť ako kontrolného „strašiaka“, ale vysvetľovať úlohu hospitácií nielen v zmysle kontroly, ale najmä pomoci pri profesijnom rozvoji.
   • Mať naštudované záznamy predchádzajúcich hospitácií a hodnotení učiteľa, čo pomôže zhodnotiť jej progres alebo stagnáciu v profesijnom rozvoji.
   • Samotný hospitačný proces by mal pôsobiť na učiteľku nestresujúco, pretože jej správanie počas hospitácie výrazne ovplyvní aj správanie detí, to zas môže skresliť výsledok hospitačnej činnosti.
   • Vysvetľovať pedagogickým zamestnancom funkciu hospitačnej činnosti ako prostriedok kontroly, ako prostriedok diagnostiky vzdelávacích potrieb učiteľov, ako prostriedok vzdelávania, ako prostriedok diagnostiky efektivity ďalšieho vzdelávania, ako súčasť personálnej práce, ako nástroj sebareflexie a sebarozvoja učiteľa (pozri text vyššie).
   • Používať rôzne druhy hospitácií podľa potrieb.
   • Hospitovať tak často, aby riaditeľka dostala objektívny a dostatočný prehľad o pedagogickej práci učiteľa, ale aj výkonov detí.
   • Zamerať sa na hospitácie začínajúcich učiteľov s cieľom pomôcť v pracovnej a sociálnej adaptácii.
   • Prácu pedagogických zamestnancov pozorovať a kontrolovať v kontexte aktualizácií a inovácií predprimárneho vzdelávania.
   • Pri vypracovaní kritérií — indikátorov hodnotenia pedagogických zamestnancov vychádzať z profesijných štandardov.
   • V priebehu hospitácie dodržiavať niekoľko pravidiel: prísť na hospitáciu včas, správať sa nenápadne, nevyrušovať a nezasahovať do výchovno‑vzdelávacej činnosti, čo najmenej ovplyvňovať hospitovanú činnosť.
   • Ďalším pravidlom by malo byť zaznamenávanie priebežných poznámok z pozorovania výchovno‑vzdelávacej činnosti.
   • Po hospitačnej činnosti má prebehnúť rozbor — rozhovor hospitujúcej s učiteľkou a následne hospitujúca spracuje pozorované do zmysluplného záznamového hárku s dostatočnou výpovednou hodnotou.