1. Úvod
Vyučovacia hodina je aj v základnej umeleckej škole (ďalej len „ZUŠ“) základným článkom výchovno-vzdelávacieho procesu, kde učiteľ každodenne vzdeláva, vychováva a tým všestranne rozvíja žiakov. Od kvality pedagogického pôsobenia učiteľa závisí nie len pevnosť a hĺbka vedomostí, ktoré si žiak má osvojiť, ale aj vzťah k poznávaniu a úcta ku kultúrnym a duchovným hodnotám, ktoré človek vytvoril a vytvára.
ZUŠ nevychováva len obsahom vedomostí a špecifickými zručnosťami. To isté učivo, nácvik tých istých zručností u jedného učiteľa vychováva, u druhého nie. Výchovná sila obsahu a pedagogického pôsobenia učiteľa ZUŠ vo veľkej miere závisí od synergie vedomostí, profesijných kompetencii osobnostných charakteristík učiteľa. S celkovým mravným a intelektovým zameraním života učiteľa, s jeho názorom na budúcnosť ním vzdelávanej a vychovávanej mladej generácie. Osobný učiteľov príklad je predovšetkým v sile jeho presvedčenia o zmysluplnosti obsahu. V jeho láske k umeniu, umeleckému odboru, ktorý vyučuje. V jeho mravnom základe, ktorý podmieňuje sociálne interakcie a ovplyvňuje osobnosť žiakov.
Kvalita výučby a profesijné kompetencie pedagogických zamestnancov (ďalej len „PZ“), ktoré ju podmieňujú, sú v centre pozornosti a starostlivosti zodpovedného vedenia školy. Skúsenosti nám ukazujú, že najdôležitejšou prácou riaditeľa sú hospitácie na vyučovacích hodinách a ich analýza. Od vysokej profesionálnej úrovne tejto práce závisí mnoho:
- implementácia školského vzdelávacieho programu,
- hodnota intelektuálneho života pedagogického a žiackeho kolektívu,
- metodické majstrovstvo učiteľov, rozvoj ich profesijných kompetencií,
- zohľadnenie všestrannosti záujmov, nárokov a potrieb žiakov.
Od priebežnej optimalizácie procesov a pedagogického pôsobenia jednotlivých učiteľov ZUŠ, ktorá sa uskutočňuje vďaka uváženej autoevalvácii a analýze zistení, závisí úroveň kvality celkovej edukačnej praxe a výsledkov školy.
Jednotlivé vyučovacie hodiny sú na prvý pohľad síce nenápadne, ale pritom významne prepojené aj s mimotriednou prácou, s výmenou skúseností, prácou s rodičmi a komunitou ako aj so sebauvedomením na strane žiaka aj učiteľa.
Profesijné kompetencie
Učiteľov rast – profesijný rozvoj sa určuje akostnými zmenami a prehlbovaním jeho pedagogických vedomostí. Zdokonaľovanie znamená, že učiteľ sa dnes díva na pedagogický fakt alebo jav inak ako včera. Úroveň jeho profesijných kompetencií sa odráža v tom, ako učiteľ koná, teda v pozorovateľných prejavoch, ktoré sú opísané v príslušnom profesijnom štandarde.
2. Hospitácia
Vnútorná kontrola školy
Pozorovanie pedagogického procesu a pracovaného správania učiteľa ako jeden z nástrojov vnútornej školskej kontroly by malo byť bežnou súčasťou pracovného života ZUŠ, a to nie len ako súčasť hodnotiaceho procesu, ale aj ako forma učenia sa navzájom pri vzájomnom pozorovaní práce kolegov. Riaditeľ, ktorý často hospituje a analyzuje vyučovacie hodiny, veľmi dobre vie, čo sa v škole robí.
Bez ohľadu na počet učiteľov v škole riaditeľ musí dôkladne poznať prácu každého.
Ako hodnotiteľ môže opakovanými hospitáciami získať dostatočne relevantné informácie priamym pozorovaním učiteľa pri jeho práci. Preto musí systematicky navštevovať a analyzovať hodiny všetkých učiteľov alebo rozpracovať systém vzájomných hospitácií a vzájomnej reflexie. Tým sa dá podporiť aj prenos skúseností a dopad na zlepšenie edukačnej praxe celej školy. Vzájomné hospitácie môžu byť súčasťou metodických dní ako otvorené hodiny doplnené samotným učiteľom aj opisom a porovnaním toho, ako sa správal v minulosti v obdobných pedagogických situáciách.
Takýto prístup umožňuje aj prípadné slabé stránky interpersonálneho hodnotenia eliminovať kombinovaním hodnotenia pracovného správania samotným hodnoteným učiteľom, kolegami, rodičmi, žiakmi. Hovoríme o tzv. spätnej väzbe z viacerých zdrojov.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj to, že pri počte a frekvencii hospitácií riaditeľom a aj vzájomných hospitáciách je jedno, či ide o učiteľa s 20 – 30 ročnou praxou, alebo o začínajúceho učiteľa.
Dĺžka pedagogickej praxe neurčuje hodnotu skúseností a kvalitatívnu úroveň profesijných kompetencií.
Žiaľ, nájdu sa aj takí učitelia s mnohoročnou praxou, ktorí rezignovali na profesijný rozvoj, nereflektujú a nehodnotia svoje pedagogické pôsobenie, iba rutinne opakujú svoje zaužívané postupy bez ohľadu na meniace sa podmienky a okolnosti výkonu profesie. Pri hospitácii a hodnotení profesijného výkonu učiteľa je preto dôležité vedieť sa sústrediť na individuálny výkon hodnoteného učiteľa, identifikovať relevantné správanie a filtrovať potenciálne irelevantné informácie.
Kedy hospitovať
Hospitovať a rozoberať vyučovacie hodiny treba od prvých do posledných dní školského roku. Nemôžeme ich odsúvať na začiatku školského roku, „kým sa výučba rozbehne“, a tak isto nemôžeme zakončiť hospitovanie dva – tri týždne pred koncom školského roku, „keď sa už len ukončuje výučba“. Aj nastavenie a „rozbeh“ výučby a zvládnutie koncoročného stresu je priestor na preukázanie množstva spôsobilostí a pedagogického majstrovstva učiteľa. A na druhej strane je hospitácia a následná analýza hodiny aj priestorom na intervenciu riaditeľa, resp. pomoc a podporu v prípade, že sa odhalia nejaké slabé miesta alebo nedostatky.
Systematické a plánovité realizovanie hospitácií počas celého školského roka, v lepšom prípade aj s plánovanými vzájomnými hospitáciami učiteľov, je predpokladom toho, že hospitácia nebude vnímaná ako stresujúci jav „za trest“, ale ako priestor na prezentovanie a posilnenie svojej profesionality.
Hospitácia, hospitačné pozorovanie je súčasťou hodnotiaceho systému ako jeden z najčastejšie využívaných spôsobov získavania relevantných informácií v oblastiach pracovného výkonu, ktoré budú predmetom hodnotenia.
Spoľahlivosť získaných informácií je podmienená dobrou prípravou na hospitáciu a aj svoje obmedzenia vo veľkej miere subjektívnosti pozorovateľa. Pri hospitácii a posudzovaní pozorovaného učiteľa je preto dôležité vedieť sa sústrediť na profesijný výkon hodnoteného učiteľa, identifikovať relevantné správanie a filtrovať potenciálne irelevantné informácie.
Pohospitačný rozhovor
Pohospitačný rozhovor (niekedy tiež nazývaný rozbor hodiny) sa často zamieňa s hodnotiacim rozhovorom. Je medzi nimi ale zásadný rozdiel. Kým pohospitačný rozhovor reaguje na bezprostredný priebeh pozorovanej vyučovacej jednotky, hodnotiaci rozhovor sa zameriava na dlhšie časové obdobie, spravidla na 1 rok. Pri plánovaní cieľa hospitácie by sme mali vychádzať z kritéria hodnotenia. Potom pozorovanie môže slúžiť ako podklad k hodnoteniu zamestnanca.
3. Pozorovanie edukačného procesu a jeho zaznamenanie
Pozorovanie
Nie vždy, keď sa dívame na to, čo sa deje okolo nás, keď sa pozeráme na kolegov, žiakov, deti okolo nás v rôznych situáciách, môžeme povedať, že naozaj pozorujeme. Pozeranie sa na činnosť a správanie sa iných ľudí sa zmení na pozorovanie vtedy, keď začneme analyzovať aspekty a komponenty toho, čo vidíme alebo sa zameriame na konkrétnu časť, vybrané prvky tejto činnosti. Inými slovami, zámerný, pozorno-selektívny spôsob vnímania, ktorý zohľadňuje špecifické aspekty na úkor celku, nazývame pozorovanie.
Iba ten, kto pristupuje k hospitáciám – pedagogickému pozorovaniu s istou mierou teoretickej prípravy a skúsenosti, môže postrehnúť to, čo je relevantné. Pre kompetentné vnímanie edukačných situácií je podstatné realizovať pozorovanie v troch na seba nadväzujúcich krokoch:
- Sústredíme sa iba na javy, faktory, ktoré sú predmetom pozorovania. Vnímame a opisujeme (zaznamenávame) ich mimo celkového diania (selekcia, výber).
- Na jav, faktor nazeráme a posúdime ho mimo svojho kontextu (izolovane). Zvážime jeho možné príčiny alebo dôsledky (abstrakcia).
- Nasleduje zaradenie a posúdenie javu, faktor zaradíme a posúdime podľa zastrešujúcich konceptov (klasifikácia).
Rozvoj reflexívnej kompetencie, profesijnej spôsobilosti reflektovať a hodnotiť vlastnú pedagogickú činnosť je u VPZ predpokladom na to, aby mohol pozorovať a hodnotiť pedagogickú činnosť svojich PZ.
Pritom, ak hodnotenie PZ, ktorého podstatnou časťou sú hospitácie, má okrem iného aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi riadiacim zamestnancom a jeho zamestnancami aj v pracovnom kolektíve navzájom a prispieť k zlepšovaniu pracovného výkonu, je potrebné, aby aj PZ mali možnosť rozvíjať svoje spôsobilosti pozorovania, spätnej väzby navzájom a reflexie vlastného pedagogického pôsobenia. V neposlednom rade aj preto, aby rozumeli aktivitám a systému hodnotenia, ktorého súčasťou je pozorovanie a posudzovanie ich profesijných kompetencií.
Je dôležité pre každé konkrétne pozorovanie, každú konkrétnu hospitáciu určiť „Čo sa má pozorovať?“ a „Čo chcem zistiť?“ (tak ako je to naznačené v schéme na obr. č. 1). Od toho sa potom odvíja ďalší postup a výber, resp. tvorba nástrojov.
Existuje niekoľko typov pozorovacích postupov, ktoré je možné použiť na preskúmanie efektívneho vyučovania (napr. grafy, ratingové stupnice, zoznamy a opisy). Pomôckou pri príprave na hospitáciu môžu byť rôzne ukážky pozorovacích hárkov.
4. Pohospitačný rozhovor – rozbor hospitácie
Hospitácia – pozorovanie ako metóda empirického skúmania na účely interpretácie pri hodnotení a optimalizácii edukačných procesov je súčasťou cyklickej štruktúry:
Kritický, referenčný stav výchovno-vzdelávacej praxe – Definícia problému- formulácia hypotéz (vzťah medzi premennými) – Stanovenie pozorovateľných ukazovateľov – Vývoj pozorovacích nástrojov – Realizácia pozorovania- Interpretácia výsledkov – Zohľadnenie výsledkov pozorovania do ďalšej praxe – a spať na začiatok….
V znázornenom procese v prvej fáze pri príprave je potrebné pred samotnou hospitáciou premyslieť jej cieľ, čo sa bude konkrétne sledovať. Pripraviť sa na pozorovanie aj preštudovaním/aktualizovaním si teoretických východísk k vybratému pedagogickému javu, príslušnej pedagogickej dokumentácie a záznamy z predchádzajúcich hospitácií.
Načasovanie hospitácie
Vhodné je, keď sa hospitácia vopred oznámi, aby PZ poznala jej dôvod a cieľ. Ideálne je, ak je na určitý časový úsek vopred vypracovaný plán hospitácií. Niekedy je však nutné (v problémových prípadoch alebo z osobných dôvodov PZ) hospitovať neohlásene. Túto eventualitu je vždy potrebné individuálne zvážiť. Na zlepšenie vnímania a analytických schopností pre účel pozorovania sú rovnako dôležité teoretické základy, ako aj vhodné nástroje na pozorovanie.
Pravidlá
Pri hospitácii je dôležité dodržiavať určité pravidlá, aby nedošlo k skresleniu či k neobjektívnemu vyvodzovaniu záverov:
- prísť na hospitáciu včas,
- deťom/žiakom primerane vysvetlí svoju prítomnosť,
- nerušiť výchovno-vzdelávaciu činnosť,
- mať dobrý výhľad na učiteľa/učiteľku i na deti/žiakov.
- vyvarovať sa subjektívneho pohľadu na pozorované javy.
V prípade zhotovovania audiovizuálneho záznamu z pozorovania je potrebný súhlas učiteľa/učiteľky (ak ide o video, aj žiakov, resp. rodičov/zákonných zástupcov).
Pozorovacie hárky, záznamy sú dôležité na to, aby sa postúpilo od povrchového vnímania pedagogických a odborných činností k ich hlbšej štruktúre. Záznam z pozorovania je podkladom a môže byť aj súčasťou písomného záznamu z hospitácie, ktorý tvorí dôsledné spracovanie hospitačných zistení, ich analýza, interpretácia a vyhodnotenie.
Neexistuje žiadna predpísaná forma, ako by záznam z hospitácie mal vyzerať a čo všetko presne by mal obsahovať. Záleží od rozhodnutia každého VPZ, hospitujúceho, či použije, resp. si upraví niektorý z hotových, ktoré sú voľne k dispozícii alebo si vypracuje svoj vlastný.
Pohospitačný rozhovor
Podstatné je, aby bol výstupom analýzy pozorovanej edukačnej jednotky a súčasťou pohospitačného rozhovoru. Má mať dostatočnú výpovednú hodnotu, byť zrozumiteľný a poskytovať obraz o pozorovanej výchovno-vzdelávacej činnosti aj nezainteresovanému čitateľovi minimálne v popisnej, hlavne však v procesnej rovine. Preto by mal byť:
- formálne správny: obsahovať určité identifikačné údaje (dátum konania hospitácie, meno PZ, meno hospitujúceho, cieľ a predmet pozorovania, podpisy PZ a hospitujúceho),
- čitateľný a bez gramatických chýb,
- preukázateľný: opisuje a hodnotí len preukázateľné javy a skutočnosti,
- objektívny: neobsahovať subjektívne vyjadrenia hodnotiteľa,
- konkrétny: zachytávať podstatu pozorovaného javu, procesu s ohľadom na cieľ hospitácie,
- jednoznačný: neobsahovať informácie, ktoré by sa dali interpretovať rôznym spôsobom,
- úplný: obsahovať jasné a jednoznačné závery reflektujúce cieľ hospitácie (klady aj nedostatky, silné stránky a oblasti vyžadujúce zlepšenie).
V pohospitačnom rozhovore sa zrealizuje rozbor pozorovanej edukačnej jednotky, vyhodnotí sa jej priebeh a spoločne sa analyzujú zistenia a formulujú závery z hospitácie. Pohospitačný rozhovor by mal byť realizovaný v nerušenom prostredí a v dohodnutom časovom intervale. Pritom si treba hospitácie naplánovať tak, aby sa pohospitačný rozhovor mohol realizovať čo najskôr po vykonanej hospitácii.
Hospitujúci a aj PZ, u ktorého sa hospitácia realizovala, by mali mať ale aj dostatočný časový priestor na utriedenie myšlienok a získaných poznatkov. Zo strany vedúceho zamestnanca je potrebné minimalizovať napätie a podporovať atmosféru otvorenej komunikácie a vzájomnej dôvery.
Pohospitačný rozbor začína ten, u koho bola hospitácia realizovaná. Reflexívne posúdi svoju prácu, mieru a spôsob naplnenia nastavených edukačných cieľov. Analyzuje nielen vlastnú činnosť, ale aj činnosť detí/žiakov. Podkladom reflexie je jeho metodická príprava – plán hodiny. Potom zhodnotí pozorovanú edukačnú jednotku hospitujúci. Interpretuje záznam v pozorovacom hárku. Vychádza z pozitívnych zistení, hodnotí činnosti, resp. prejavy profesijných kompetencií, nie osobnosť pedagogického zamestnanca. Pri posudzovaní klímy a vzťahov medzi vyučujúcim a žiakmi vychádza z pozorovaných interakcií a zameriava sa na pedagogickú komunikáciu.
Pri pomenovaní negatívnych zistení uplatňuje konštruktívnu spätnú väzbu a možnosti a spôsoby optimalizácie hľadajú a navrhujú spoločne.
Celý pohospitačný rozhovor by sa mal niesť v konštruktívnom duchu, ale s vedomím, že zlepšovať úroveň edukačnej praxe môžeme vtedy, ak vieme kriticky posúdiť, čo sme chceli dosiahnuť a čo sme v skutočnosti dosiahli.
V prípade zistenia nedostatkov má hospitujúci hospitovanému uložiť splniteľné, merateľné a kontrolovateľné odporúčania alebo opatrenia. V prípade návrhu opatrení na zmenu alebo optimalizáciu pedagogického pôsobenia hospitovaného, ktoré sú jasne a jednoznačne formulované v zázname z hospitácie, je potrebné priebežne monitorovať ich plnenie a v prípade potreby zabezpečiť potrebnú podporu a súčinnosť.
Zovšeobecnenia z hospitácií by mali byť prezentované celému pedagogickému kolektívu na pedagogickej v zmysle učiacej sa organizácie. Nie len ako pranierovanie nedostatkov, ale komplexne ako príklady dobrej praxe a pomenovanie pozorovaných negatívnych javov ako zistenia rozvojových potrieb.
So záznamom sa musí PZ preukázateľne oboznámiť a vopred má byť poučený o tom, že sa k nemu môže písomne vyjadriť. V prípade, že PZ, u ktorého bola hospitácia vykonaná, odmietne záznam podpísať, má sa táto skutočnosť v prítomnosti ďalšej osoby uviesť do záznamu.
Pozorovanie pracovného výkonu a konštruktívna spätná väzba je dôležitá súčasť profesionálneho rozvoja aj učiteľa v ZUŠ.
Najmä noví učitelia, absolventi umeleckých škôl, môžu stráviť hodiny prípravou svojich hodín každý večer, ale ak im niekto nedá spätnú väzbu, názor kritického priateľa, ťažko môžu zistiť, či sú v triede úspešní – okrem sledovania výkonu svojich študentov.
Predpokladom toho, aby hospitácie a správy o pozorovaní boli prospešné pre edukačnú prax školy a aj pre samotných učiteľov, je to, aby bol proces hospitácií plánovaný, pripravený, spravodlivý a korektný.
