1. Úvod
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je chronické, komplexné a heterogénne pľúcne ochorenie so vzrastajúcou chorobnosťou a úmrtnosťou. Je definovaná ako ochorenie charakterizované perzistujúcimi respiračnými symptómami a bronchiálnou obštrukciou, ktorá je spôsobená bronchiálnymi a alveolárnymi abnormalitami.
Farmakologická liečba má predovšetkým znížiť výskyt symptómov, frekvenciu a ťarchu exacerbácií, zvýšiť toleranciu fyzickej záťaže a zlepšiť kvalitu života. Ďalej sa farmakologická liečba zameriava na prevenciu progresie ochorenia a zníženie mortality.
Prvým krokom v terapii je pacientom opakovane navrhnúť pomoc v prerušení fajčenia a odvykaní od fajčenia, samozrejme, pokiaľ sú fajčiarmi.
2. Farmakologické skupiny liečiv a ich zástupcovia v terapii CHOCHP a ich charakteristika
Základ súčasného farmakologického prístupu v manažmente CHOCHP predstavujú inhalačné bronchodilatanciá, a to antagonisty muskarínových receptorov a agonisty ß2-adrenergných receptorov a ich kombinácie a metylxantíny.
U pacientov s perzistujúcimi symptómami alebo častými exacerbáciami sú používané tiež protizápalové lieky (inhalačné kortikoidy, selektívne inhibítory fosfodiesterázy-4 a mukolytiká) (tabuľka 1).
ß2-agonisty vyvolávajú relaxáciu hladkého svalstva dýchacích ciest stimuláciou ß2-adrenergných receptorov. Dochádza k zvýšeniu cyklickej adenozínmonofosfatázy a ovplyvneniu bronchospazmu. V terapii CHOCHP sú využívané najmä dlhodobo pôsobiace agonisty ß2-adrenergných receptorov (LABA), ktoré zmierňujú dýchavičnosť pacientov, ich symptómy, znižujú výskyt exacerbácií a zlepšujú hodnoty pľúcnych funkcií.
Antimuskarínové lieky blokujú bronchokonstrikčný účinok acetylcholínu na M3 muskarínových receptoroch hladkého svalstva bronchov, v hlienových žliazkach a v endoteli pľúcnych ciev. Podľa dĺžky pôsobenia sú dostupné krátkodobo pôsobiace (SAMA) a dlhodobo pôsobiace (LAMA) liečivá. Medzinárodné odporúčania preferujú kombinovanú liečbu pred jednoduchým navyšovaním dávky jedného lieku, preto sú na trhu fixné kombinácie liečiv.
Metylxantíny majú bronchodilatačný účinok, pôsobia stimulačne na dychové centrum, pričom sa podávajú injekčne alebo perorálne.
Inhalačné kortikosteroidy (IKS) majú v liečbe CHOCHP špecifické postavenie, využívajú sa ako súčasť kombinovanej bronchodilatačnej terapie napriek tomu, že ony samy pôsobia skôr protizápalovo. Fixná kombinácia IKS/LABA má za cieľ znížiť početnosť exacerbácií CHOCHP, zabezpečiť väčšiu stabilitu ochorenia, potlačiť jeho alergickú zložku a tým predovšetkým skvalitniť život pacienta.
Inhibítor fosfodiesterázy-4 sa radí medzi protizápalové lieky. Je indikovaný pre pacientov s ťažkou a veľmi ťažkou CHOCHP, s častými exacerbáciami a prejavmi chronickej bronchitídy a produktívneho kašľa. Mukoaktívne látky pomáhajú znížiť frekvenciu exacerbácií a mierne zlepšiť zdravotný stav.
Tabuľka 1: Liečivá používané v liečbe CHOCHP
| ß2-agonisty |
Krátkodobo pôsobiace agonisty ß2-adrenergných receptorov (SABA)
Dlhodobo pôsobiace agonisty ß2-adrenergných receptorov (LABA)
|
| Anticholinergiká – antimuskarínové látky |
Krátkodobo pôsobiace anticholinergiká (SAMA)
Dlhodobo pôsobiace (LAMA)
|
| Fixné kombinácie inhalačných bronchodilatancií |
SABA/SAMA
LABA/LAMA
|
| Metylxantíny |
|
| Fixné kombinácie LABA/IKS |
|
| Trojkombinácia LABA/LAMA/IKS |
|
| Inhibítory fosfodiesterázy-4 |
|
| Mukolytiká |
|
3. Základná charakteristika ß2-agonistov
Liečivá zo skupiny ß2-agonistov považujeme za liečivá s priamym sympatomimetickým účinkom, spôsobujú rozšírenie dýchacích ciest a zlepšujú hodnoty pľúcnych indikácií, obmedzujú výskyt exacerbácií.
| ß2-agonisty |
Krátkodobo pôsobiace agonisty ß2-adrenergných receptorov (SABA)
Dlhodobo pôsobiace agonisty ß2-adrenergných receptorov (LABA)
|
Mechanizmus účinku ß2-agonistov
Mechanizmus účinku ß2-agonistov spočíva v obsadení ß2-adrenergných receptorov a v následnej stimulácii intracelulárnej adenylátcyklázy. Tento enzým katalyzuje premenu adenozínmonofosfát (AMP) na cyklický-3’,5’-adenozínmonofosfát (cAMP). Zvýšené hladiny cAMP spôsobujú uvoľnenie hladkého svalstva priedušiek. Po inhalácii pôsobia ß2-agonisty lokálne v pľúcach ako bronchodilatancium s účinkom trvajúcim rôzne dlhý čas. Po aplikácii sa vo všeobecnosti zmierňuje dýchavičnosť pacientov a ich symptómy, znižuje sa výskyt exacerbácií a zlepšujú sa hodnoty pľúcnych funkcií (FEV1).
Absorpcia inhalačných liečiv
Inhalované liečivo sa rýchlo vstrebáva a jeho maximálna koncentrácia v plazme sa dosiahne približne 5 – 10 minút po inhalácii.
Rozdelenie ß2-agonistov podľa dĺžky účinku:
- SABA (short acting ß agonist) s krátkym účinkom trvajúcim 4 – 8 hodín,
- LABA (long acting ß agonist) s dlhým účinkom trvajúcim 12 – 24 hodín.
Indikácie
ß2-agonisty sú indikované dospelým a deťom ako samotná alebo prídavná liečba na úľavu od príznakov spôsobených astmou, chronickou bronchitídou s emfyzémom alebo bez neho. Ďalej sú indikované dospelým na úľavu od príznakov spôsobených bronchiálnou obštrukciou u pacientov s CHOCHP.
Precitlivenosť na niektorú účinnú látku alebo pomocnú látku.
Nežiaduce účinky
Profil nežiaducich reakcií pri odporúčaných dávkach liekov u pacientov s CHOCHP ukazuje klinicky nevýznamné systémové účinky ß2-adrenergnej stimulácie. Niekedy sa objaví tremor a palpitácie, ktoré však vymiznú počas niekoľkých dní liečby. Medzi časté nežiaduce účinky sa zaraďujú svalové kŕče, bolesť hlavy, tremor, závrat, nauzea a infekcie horných dýchacích ciest.
Klinicky významné interakcie
Klinicky významné interakcie inhalačných ß2-agonistov vznikajú najmä na farmakodynamickej úrovni. Tento typ interakcií môže spôsobiť zvýšenie či zníženie účinku na úrovni mechanizmu účinku.
3.1 Prehľad klinicky významných interakcií formoterolu
Formoterol + priame alebo nepriame sympatomimetiká
Súbežná liečba inými sympatomimetikami, akými sú iné ß2-agonisty alebo efedrín, môže potenciovať nežiaduce účinky lieku a môže sa žiadať titrácia dávky.
- formoterol + xantínové deriváty
- formoterol + kortikosteroidy
- formoterol + thiazidové a slučkové diuretiká
Súbežná liečba xantínovými derivátmi, steroidmi alebo diuretikami (thiazidové a slučkové diuretiká) môže potenciovať zriedkavý hypokalemický nežiaduci účinok ß2-mimetík. Hypokalémia môže zvýšiť dispozíciu k arytmiám u pacientov liečených srdcovými glykozidmi.
- formoterol + lieky predlžujúce QT interval
Existuje teoretické riziko, že súbežná liečba inými liekmi, ktoré predlžujú QT interval, môže spôsobiť vznik farmakodynamickej interakcie s formoterolom a zvýšiť možné riziko vzniku komorových arytmií. Takýmito liekmi sú napr. niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol, mizolastín), niektoré antiarytmiká (napr. chinidín, disopyramid, prokaínamid), erytromycín a tricyklické antidepresíva.
- formoterol + niektoré celkové anestetiká
U pacientov, ktorým sa súbežne podáva anestézia pomocou halogénových uhľovodíkov, je zvýšené riziko arytmií.
- formoterol + anticholinergikum
Bronchodilatačný účinok formoterolu sa môže zvýšiť anticholinergickými liekmi.
- formoterol + ß-blokátory
Spolupodávanie s ß-blokátormi (ß-sympatoltiká) môže oslabovať, prípadne inhibovať účinok liečiva. Preto sa ß2-agonisty nemajú užívať súbežne s ß-blokátormi, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné.
3.2 Prehľad klinicky významných interakcií indakaterolu
Nevykonali sa žiadne špecifické interakčné štúdie s liečivom indakaterol.
4. Základná charakteristika inhalačných anticholinergík
Anticholinergiká (antimuskariniká, parasympatolytiká) antagonizujú účinok acetylcholínu na M1 až M5 receptoroch, zmierňujú bronchokonstrikciu a zmenšujú produkciu hlienu v submukóznych žliazkach. Pomocou blokády (antagonizmu) cholinergných receptorov je zabezpečený aj protizápalový účinok, nakoľko mediátor acetylcholínu priamo pôsobí aj na zvýšenie počtu neutrofilov.
| Anticholinergiká – antimuskarínové látky |
Krátkodobo pôsobiace anticholinergiká (SAMA)
Dlhodobo pôsobiace anticholinergiká (LAMA)
|
Mechanizmus účinku inhalačných anticholinergík
Inhalačné anticholinergiká sú kvartérne amóniové zlúčeniny, ktoré sa v dýchacích cestách viažu kompetitívne a reverzibilne na M receptory hladkého svalstva bronchov, a tak antagonizujú cholinergický (bronchokonstrikčný) účinok acetylcholínu, čím spôsobujú relaxáciu hladkého svalstva bronchov. Ich účinok je závislý od dávky, od použitého liečiva a dĺžka trvania je približne 6 – 24 hodín.
Absorpcia liečiva zo skupiny inhalačných anticholinergík
Frakcia dosahujúca pľúca je vysoko biologicky dostupná. Maximálne plazmatické koncentrácie tiotropia sa dosiahli niekoľko minút (5 – 7) po inhalácii.
Rozdelenie inhalačných anticholinergík podľa dĺžky účinku:
- SAMA (short acting muscarinic antagonist) s krátkym účinkom trvajúcim 4 – 6 hodín,
- LAMA (long acting muscarinic antagonist) s dlhým účinkom trvajúcim dlhšie než 24 hodín.
Indikácie inhalačných anticholinergík
Inhalačné anticholinergiká sú indikované ako udržiavacia liečba na zmiernenie príznakov u pacientov s CHOCHP, ďalej pri udržiavacej liečbe bronchospazmov spojených s chronickou bronchitídou, emfyzému a astmy.
Kontraindikácie inhalačných anticholinergík
Precitlivenosť na tiotrópiumbromid alebo na atropín alebo jeho deriváty, napr. ipratrópium alebo oxitrópium, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Nežiaduce účinky inhalačných anticholinergík
Medzi časté nežiaduce účinky sa zaraďujú tie, ktoré možno pripísať celkovým anticholinergným vlastnostiam, a to sucho v ústach, nauzea, porucha gastrointestinálneho traktu, podráždenie hrtana, kašeľ.
Závažné nežiaduce účinky súvisiace s anticholinergnými účinkami zahŕňajú glaukóm, obstipáciu a intestinálnu obštrukciu vrátane paralytického ilea a retencie moču. So stúpajúcim vekom sa môže zvýšiť výskyt anticholinergických účinkov.
Klinicky významné interakcie
Klinicky významné interakcie anticholinergík doposiaľ neboli zistené (ipratrópium, tiotrópium). Súbežné podávanie krátkodobo a dlhodobo účinkujúcich anticholinergík sa neodporúča. ß-adrenergiká a xantínové deriváty môžu zosilniť bronchodilatačný účinok.
5. Fixné kombinácie ß2-agonistov a anticholinergík
Fixne kombinovaná bronchodilatačná liečba ß2-agonistami a anticholinergikami má na základe rozdielnych mechanizmov účinku zvyšujúci stupeň dilatácie, bronchiálna obštrukcia je lepšie zvládnuteľná ako po samotných bronchodilatanciách, pričom nedochádza k zvýšeniu rizika nežiaducich účinkov. V kombináciách sú dostupné SABA/SAMA alebo LABA/LAMA.
| Fixné kombinácie inhalačných bronchodilatancií |
SABA/SAMA
LABA/LAMA
|
Mechanizmus účinku fixných kombinácií ß2-agonistov a anticholinergík
Súbežné použitie krátkodobo účinkujúceho ß2-agonistu a krátkodobo účinkujúceho anticholinergika rozširuje priedušky pôsobením na rozličné farmakologicky zasiahnuteľné miesta účinku. Dve účinné zložky sa pri pôsobení na bronchiálne svalstvo vzájomne dopĺňajú a umožňujú široké terapeutické využitie využívajúc synergické pôsobenie. Liečba krátkodobo pôsobiacimi bronchodilatanciami SABA/ SAMA je v kombinovanom podaní nadradená samotným SABA a SAMA, s účinkom na zmiernenie symptómov a zlepšenie FEV1.
Podanie dlhodobo pôsobiaceho ß2-agonistu a dlhodobo pôsobiaceho anticholinergika vyvoláva aditívnu účinnosť založenú na odlišnom spôsobe účinku, zameranom na rôzne receptory a dráhy, ktorým sa dosahuje uvoľnenie bronchokonstrikcie. Výsledkom kombinácie je aditívna účinnosť v porovnaní s účinkami dosiahnutými s ktorýmkoľvek z týchto zložiek samostatne. Kombinácia LABA/LAMA môže byť preto prínosom pri dosiahnutí bronchodilatácie periférnych aj centrálnych dýchacích ciest v ľudských pľúcach.
Aplikácia duálnej bronchodilatácie v jednom inhalačnom systéme je pre pacienta pohodlnejšia, jednoduchšia a komfortnejšia.
Absorpcia liečiv SABA/SAMA; absorpcia liečiv LABA/LAMA
Biologická dostupnosť je nízka a absorpcia z pľúc je dvojfázová (11 minút, resp. 120 minút).
Biologická dostupnosť je 45 – 85 % podanej dávky, absorpcia z pľúc prebieha 5 – 25 minút.
Indikácie fixných kombinácií ß2-agonistov a anticholinergík
Fixné kombinácie sú indikované na liečbu príznakov CHOCHP, bronchiálnej astmy a chronickej bronchitídy s emfyzémom alebo bez neho.
Kontraindikácie fixných kombinácií ß2-agonistov a anticholinergík
Precitlivenosť na niektorú účinnú látku alebo pomocnú látku, v niektorých prípadoch sa uvádzajú pacienti s hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou a tachyarytmiou.
Nežiaduce účinky fixných kombinácií ß2-agonistov a anticholinergík
Medzi najčastejšie nežiaduce účinky patria kašeľ, sucho v ústach, nauzea, vracanie, hnačka, zápcha, závraty, bolesť hlavy, infekcie horných dýchacích ciest, močových ciest, úzkosť, nervozita, myalgia a svalové kŕče.
Klinicky významné interakcie fixných kombinácií ß2-agonistov a anticholinergík
Klinicky významné interakcie sú väčšinou na úrovni farmakodynamiky a ide o zníženie či zvýšenie účinku, pokiaľ sa kombinuje fixná kombinácia s ďalšími liečivami. Odporúča sa zvýšená opatrnosť pri kombináciách s niektorými liečivami, prípadne sa odporúča sledovanie sérových ukazovateľov.
Interakcie fixnej kombinácie SABA/SAMA formoterol/ipratrópium
- formoterol/ipratrópium + ß-adrenergik
- formoterol/ipratrópium + anticholinergiká
- formoterol/ipratrópium + xantínové deriváty
Uvedené kombinácie sú rizikové, môžu zväčšiť bronchodilatačný účinok.
- formoterol/ipratrópium + ß-blokátory
Potenciálne závažná redukcia bronchodilatácie.
- formoterol/ipratrópium + xantínové deriváty
- formoterol/ipratrópium + korikosteroidy
ß2-agonistami navodená hypokalémia sa môže zvýšiť. Odporúča sa monitorovanie hladiny sérového draslíka.
- formoterol/ipratrópium + digoxín
Zvýšenie hypokalémie vyúsťujúce do zvýšenej náchylnosti na výskyt arytmií. Odporúča sa monitorovanie hladiny sérového draslíka.
- formoterol/ipratrópium + inhalačné halogénové hydrokarbónové anestetiká (halotan, trichlóretylén a enflurán)
Kombinácia môže zvýšiť citlivosť na kardiovaskulárne účinky ß-agonistov.
- formoterol/ipratrópium + inhibítory monoaminooxidázy
- formoterol/ipratrópium + tricyklické antidepresíva
Kombinácia sa musí podávať opatrne, pretože účinok ß-adrenergických agonistov sa môže zvýšiť.
Interakcie fixných kombinácií LABA/LAMA formoterol/aklidínium
- formoterol/aklidínium + iné lieky na CHOCHP s obsahom anticholinergných a/alebo ß2-adrenergných agonistov s dlhodobým účinkom
Kombinácia sa neodporúča pre riziko zväčšenia bronchodilatačného účinku.
- formoterol/aklidínium + metylxantín
- formoterol/aklidínium + kortikosteroidy
- formoterol/aklidínium + diuretiká nešetriace draslík
Môže sa zosilniť hypokalemický účinok ß2-adrenergných agonistov, preto je potrebná opatrnosť. Hypokaliémia môže byť prechodná, ale zvyšuje náchylnosť na srdcové arytmie.
- formoterol/aklidínium + ß-blokátory
ß-adrenergné blokátory môžu zoslabiť alebo antagonizovať účinok ß2-adrenergných agonistov. Ak sa vyžaduje používanie ß-adrenergných blokátorov (vrátane kvapiek do očí), uprednostňujú sa kardioselektívne ß-adrenergné blokátory, hoci aj tieto treba podávať opatrne.
Iné farmakodynamické interakcie formoterol/aklidínium
Kombinácia formoterol/aklidínium sa musí podávať opatrne u pacientov, ktorí sú liečení liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, ako napr. inhibítory monoaminoxidázy, tricyklické antidepresíva, antihistaminiká alebo makrolidy, pretože účinok formoterolu na kardiovaskulárny systém sa môže týmito liekmi zosilniť. Lieky, o ktorých sa vie, že predlžujú QT interval, sú spojené so zvýšeným rizikom ventrikulárnych arytmií.
Interakcie fixných kombinácií LABA/LAMA indakaterol/glykopirónium
- indakaterol/glykopirónium + ß-adrenergné blokátory
ß-adrenergné blokátory môžu oslabiť alebo antagonizovať účinok ß2-adrenergných agonistov. Podľa potreby sa majú uprednostniť kardioselektívne ß-adrenergné blokátory, avšak musia sa podávať opatrne.
- indakaterol/glykopirónium + anticholínergiká
Kombinácia sa neodporúča, môže zvýšiť bronchodilatačný účinok.
- indakaterol/glykopirónium + sympatomimetiká
Súbežné podávanie iných sympatomimetík (samotných alebo ako súčasť kombinovanej liečby) môže potenciovať nežiaduce udalosti pri indakaterole. Pri súbežnom použití sa vyžaduje opatrnosť.
- indakaterol/glykopirónium + deriváty metylxantínu
- indakaterol/glykopirónium + kortikosteroidy
- indakaterol/glykopirónium + diuretiká nešetriace draslík
Tieto kombinácie môžu potenciovať možný hypokalemizujúci účinok ß2-adrenergných agonistov, preto sa má používať opatrne. Pri súbežnom použití je potrebné vziať do úvahy metabolické interakcie a interakcie na úrovni transportérov.
Interakcie fixných kombinácií LABA/LAMA vilanterol/umeklidín
Interakcie tejto kombinácie vznikajú na farmakodynamickej úrovni a aj na farmakokinetickej úrovni predovšetkým v procese metabolizmu a transportných systémov.
- vilanterol/umeklidín + blokátory ß-adrenergných receptorov
Lieky obsahujúce blokátory ß-adrenergných receptorov môžu oslabiť alebo antagonizovať účinok agonistov ß2-adrenergných receptorov, akým je vilanterol. Súbežnému použitiu buď neselektívnych, alebo selektívnych blokátorov ß2-adrenergných receptorov sa treba vyhnúť, pokiaľ neexistujú závažné dôvody na ich použitie.
- vilanterol/umeklidín + inhibítory CYP3A4
Vilanterol je substrát cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4). Súbežné podávanie silných inhibítorov CYP3A4 (napr. ketokonazolu, klaritromycínu, itrakonazolu, ritonaviru, telitromycínu) môže inhibovať metabolizmus vilanterolu a zvýšiť jeho systémovú expozíciu. Zvýšenie expozície vilanterolu nebolo spojené so zvýšením systémových účinkov súvisiacich s agonistami ß-adrenergných receptorov na srdcovú frekvenciu, hladinu draslíka v krvi alebo QT interval (korigovaný podľa metódy Fridericia). Pri súbežnom podávaní kombinácie vilanterol/umeklidín so známymi silnými inhibítormi CYP3A4 sa odporúča obozretnosť, keďže môže dôjsť k zvýšeniu systémovej expozície vilanterolu, ktoré by mohlo viesť k zvýšeniu nežiaducich reakcií. Verapamil ako stredne silný inhibítor CYP3A4 významne neovplyvnil farmakokinetiku vilanterolu.
- vilanterol/umeklidín + iné antimuskariniká a lieky so sympatomimetickým účinkom
Súbežné podávanie vilanterol/umeklidín s inými dlhodobo pôsobiacimi antagonistami muskarínových receptorov, s dlhodobo pôsobiacimi agonistami ß2-adrenergných receptorov alebo s liekmi obsahujúcimi jednu z týchto látok sa nesledovalo a neodporúča sa, pretože môže potenciovať známe nežiaduce reakcie pri inhalačných antagonistoch muskarínových receptorov alebo agonistoch ß2-adrenergných receptorov.
- vilanterol/umeklidín + deriváty metylxantínu
- vilanterol/umeklidín + kortikosteroidy
- vilanterol/umeklidín + diuretiká nešetriace draslík
Tieto kombinácie môžu potenciovať možný hypokalemizujúci účinok ß2-adrenergných agonistov, preto sa má používať opatrne. Pri súbežnom použití je potrebné vziať do úvahy metabolické interakcie a interakcie na úrovni transportérov.
Interakcie fixných kombinácií LABA/LAMA olodaterol/tiotrópium
Aj keď sa nevykonali žiadne formálne štúdie in vivo zamerané na liekové interakcie medzi fixnou kombináciou olodaterol/tiotrópium a inými liekmi, táto kombinácia sa súbežne používa s inými liekmi na CHOCHP vrátane krátkodobo pôsobiacich sympatomimetických bronchodilatancií a inhalačných kortikosteroidov bez klinických dôkazov liekových interakcií.
- olodaterol/tiotrópium + iné anticholinergiká
- olodaterol/tiotrópium + iné adrenergné látky
Kombinácia môže zosilniť nežiaduce účinky, preto sa neodporúča.
- olodaterol/tiotrópium + deriváty xantínu
- olodaterol/tiotrópium + kortikosteroidy
- olodaterol/tiotrópium + diuretiká nešetriace draslík
Súbežná liečba môže zosilniť akýkoľvek hypokalemizujúci účinok adrenergných agonistov.
- olodaterol/tiotrópium + ß-blokátory
ß-adrenergné blokátory môžu oslabiť alebo antagonizovať účinok olodaterolu. Podľa potreby možno zvážiť kardioselektívne ß-adrenergné blokátory, musia sa však podávať s opatrnosťou.
- olodaterol/tiotrópium + iMAO a tricyklické antidepresíva, lieky predlžujúce QT interval
Kombinácia môže zosilniť účinok na kardiovaskulárny systém.
6. Základná charakteristika metylxantínov
Mechanizmus účinku metylxantínov
Mechanizmus účinku metylxantínov nie je doposiaľ celkom objasnený. Inhibícia fosfodiesterázy a následné zvýšenie intracelulárneho cAMP je zreteľné len pri koncentráciách, ktoré významne prevyšujú terapeutické dávky.
Ďalšie diskutované mechanizmy sú antagonizmus adenozínových receptorov, antagonizmus prostaglandínov a účinok na translokáciu intracelulárneho kalcia. Avšak aj tieto účinky sa pozorovali len pri vysokých dávkach teofylínu.
Metylxantíny sa podávajú skôr ako liekové formy s riadeným uvoľňovaním, majú úzke terapeutické rozpätie a veľa interakcií na rôznych úrovniach.
Liečivo aminofylín je molekulový komplex teofylínu s etyléndiamínom, pričom za účinok je zodpovedný teofylín. Účinkujú na respiračný systém (uvoľnenie hladkého svalstva bronchov a pľúcnych ciev, zlepšenie mukociliárneho čistenia, inhibícia uvoľňovania mediátorov z mastocytov a iných zápalových buniek, zníženie závažnosti bronchokonstrikcie, zníženie závažnosti akútnych a neskorých astmatických reakcií, zvýšenie kontraktility bránice). Okrem toho účinkujú aj extrapulmonálne (zmiernenie dyspnoe, dilatácia ciev, uvoľnenie hladkého svalstva žlčníka a gastrointestinálneho traktu, inhibícia kontraktility maternice, pozitívne inotropný a chronotropný účinok na srdce, stimulácia kostrového svalstva, zvýšená diuréza, stimulácia exokrinných a endokrinných žliaz). Môžu mať okrem bronchodilatačného účinku aj protizápalové alebo imunomodulačné účinky.
| Metylxantíny |
|
Absorpcia liečiv zo skupiny metylxantínov
Teofylín sa po perorálnom podaní úplne absorbuje. Potrava môže ovplyvniť absorpciu (zrýchlenie alebo spomalenie, „dose dumping“) aj relatívnu biologickú dostupnosť liekových foriem s predĺženým uvoľňovaním.
Indikácie metylxantínov
Medzi hlavné indikácie metylxantínov patrí:
- astma bronchiale,
- chronická obštrukčná bronchitída,
- obštrukčný emfyzém pľúc,
- respiračná insuficiencia s hypoventiláciou,
- idiopatická apnoe novorodencov,
- CHOCHP.
Kontraindikácie metylxantínov
Používanie metylxantínov je kontraindikované, pokiaľ má pacient iné pridružené ochorenie ako tyreotoxikózu, ťažkú pečeňovú insuficienciu, tachydysrytmiu, akútny infarkt myokardu, epilepsiu či precitlivenosť na účinnú látku alebo na pomocné látky.
Nežiaduce účinky metylxantínov
Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov úzko súvisí so správnou indikáciou liečby, rešpektovaním kontraindikácií, so správnym dávkovaním a správnou rýchlosťou podania.
Pre úzku terapeutickú šírku teofylínu sa u časti pacientov môžu vyskytnúť prejavy predávkovania už pri terapeutických plazmatických koncentráciách.
Teofylín môže vyvolať nauzeu, dávenie, bolesť v epigastriu, hnačku a krvácanie do gastrointestinálneho systému. Zvyšuje tiež sekréciu žalúdočnej šťavy a znižuje tonus dolného ezofageálneho sfinkteru, čo môže viesť ku gastroezofageálnemu refluxu.
Teofylín môže vyvolať sínusovú tachykardiu alebo supraventrikulárne alebo komorové extrasystoly pri terapeutických plazmatických koncentráciách. Môžu sa vyskytnúť tiež polytópne predsieňové extrasystoly.
Po rýchlej intravenóznej injekcii sa môže vyskytnúť hypotenzia. Boli pozorované aj úmrtia, pravdepodobne spôsobené kardiovaskulárnou toxicitou teofylínu.
Teofylín stimuluje centrálny nervový systém, v dôsledku čoho vzniká nespavosť, zvýšená dráždivosť, bolesť hlavy alebo tremor. Pri vyšších plazmatických koncentráciách môžu vzniknúť epileptické záchvaty.
Nežiaduce reakcie na kožu sú charakterizované najčastejšie exantémami rôzneho typu, pruritom, erytrodermiou a exfoliatívnou dermatitídou. Väčšinou sú ľahkého stupňa. Často ide o hypersenzitivitu na etyléndiamín, ktorú je možno potvrdiť kožnými testami. V týchto prípadoch sa odporúča používať namiesto aminofylínových prípravkov teofylínové prípravky.
Klinicky významné interakcie metylxantínov – interakcie aminofylínu
Metylxantíny majú vysoký interakčný potenciál. Vyskytujú sa farmakokinetické aj farmakodynamické interakcie.
- aminofylín + prokaín, antihypertenziá, vazodilatanciá
Kombinácia prehlbuje pokles krvného tlaku.
- aminofylín + ß-adrenomimetiká, inhalačné anestetiká, glukokortikoidy
Kombinácia môže zvyšovať výskyt nežiaducich účinkov.
- aminofylín + barbituráty, fenylbutazón, karbamazepín, fenytoín, primidón, nifedipín, rifampicín
Kombinácia zvyšuje znižuj e koncentráciu voľného teofylínu v plazme.
- aminofylín + cimetidín, ranitidín, erytromycín, troleandomycín, klindamycín, linkomycín, chinolóny, perorálne kontraceptíva, anabolické steroidy, disulfiram, kofeín, azatioprim, cyklofosfamid, diltiazem, verapamil, izoniazid, mexiletín, metyldopa, metotrexát a ß-blokátory
Kombinácia zvyšuje koncentráciu v plazme.
Klinicky významné interakcie metylxantínov – interakcie teofylínu
Pri užívaní lieku s iným liekom sa môžu objaviť interakcie na rôznych úrovniach. Ich prehľad je v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Významné interakcie teofylínu
| Kombinácia teofylínu s liečivom | Výsledok interakcie |
| alkohol | veľká jednorazová dávka alkoholu ↓ klírens teofylínu až na 24 hodín |
| alopurinol | ↓ klírens teofylínu pri dávkach alopurinolu ≥ 600 mg/deň |
| aminoglutetimid, fenobarbital, karbamazepín | ↑ klírens teofylínu indukciou aktivity mikrozomálneho enzýmu |
| barbituráty (najmä pentobarbital) | kratší polčas a/alebo znížená biodostupnosť |
| cimetidín, ciprofloxacín, fluvoxamín | ↓ klírens teofylínu inhibíciou cytochrómu P450 1A2 |
| diazepam | benzodiazepíny zvyšujú v CNS koncentrácie adenozínu, ktorý má tlmivé účinky na CNS, kým teofylín blokuje adenozínové receptory |
| digoxin | digoxín môže ↓ sérové koncentrácie teofylínu |
| diltiazem a iné blokátory kalciových kanálov | môžu ↓ klírens teofylínu a ↑ plazmatické koncentrácie teofylínu |
| disulfiram, verapamil | ↓ klírens teofylínu inhibíciou hydroxylácie a demetylácie |
| diuretiká | ↑ diurézy |
| erytromycín, troleandomycín, klaritromycín | metabolit erytromycínu ↓ klírens teofylínu inhibíciou cytochrómu 3A3 |
| estrogén (perorálne kontraceptíva) | perorálne kontraceptíva s estrogénom ↓ klírens teofylínu v závislosti od dávky; účinok progesterónu na klírens teofylínu nie je známy |
| formoterol | nekompetitívna interakcia |
| halotan | ↑ citlivosť myokardu ku katecholamínom, teofylín ↑ uvoľnenie endogénnych katecholamínov |
| imipenem, protichrípkové vakcíny, isoniazid | môže ↓ klírens teofylínu a ↑ plazmatické koncentrácie teofylínu |
| rekombinantný ľudský interferón alfa-A | ↓ klírens teofylín |
| izoproterenol (IV) | ↑ klírens teofylínu |
| lítium | teofylín ↑ renálny klírens lítia |
| makrolidy (josamycín, spiramycín) | môžu ↓ klírens teofylínu a zvýšiť plazmatické koncentrácie teofylínu |
| metotrexát (MTX) | ↓ klírens teofylínu |
| mexiletín | podobne ako pri disulfirame |
| moracizín | ↑ klírens teofylínu |
| pentoxifylín | ↓ klírens teofylínu |
| fenytoín | ↑ klírens teofylínu zvýšením aktivity mikrozomálneho enzýmu, teofylín ↓ absorpciu fenytoínu |
| primidón | kratší polčas a/alebo nižšia biodostupnosť |
| propafenón | ↓ klírens teofylínu |
| rifampicín | ↑ klírens teofylínu zvýšením aktivity cytochrómu P450 1A2 a 3A3 |
| sulfinpyrazón | ↑ klírens teofylínu zvýšením demetylácie a hydroxylácie; ↓ reálny klírens teofylínu |
| takrin | ↓ klírens teofylínu inhibíciou cytochrómu P450 1A2, ↑ aj reálny klírens teofylínu |
| tiabendazol, tiklopidín | ↓ klírens teofylínu |
| zileuton | ↑ zvyšuje Cmax a polčas teofylínu |
7. Charakteristika fixnej kombinácie LABA/IKS
Kombinácie inhalačných glukokortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi ß2-sympatikomimetikami sú účinnejšie než liečba jednotlivými druhmi liekov, znižujú výskyt exacerbácií a zlepšujú zdravotný stav, zároveň spomaľujú zhoršovanie funkcie pľúc, zlepšujú kvalitu života a znižujú mortalitu.
| Fixné kombinácie LABA/IKS |
|
Mechanizmus účinku fixnej kombinácie LABA/IKS
Dvojkombinácia obsahujúca liečivá LABA a glukokortikoid, ktoré majú odlišné spôsoby účinku a vykazujú aditívny efekt v zmysle zníženia výskytu exacerbácií. LABA je elektívny dlhodobo pôsobiaci (12 hodín) agonista ß2-adrenoreceptorov s dlhým bočným reťazcom, ktorý sa viaže na vonkajšiu stranu receptora. Kortikoid v tejto kombinácii podávaný inhalačne v odporúčaných dávkach má glukokortikoidový protizápalový účinok v pľúcach, výsledkom ktorého je zmiernenie príznakov a exacerbácií s nižším výskytom nežiaducich účinkov ako pri systémovom podávaní kortikosteroidov. Špecifické vlastnosti budezonidu a formoterolu poskytujú možnosť používať túto kombináciu liečiv buď ako udržiavaciu a zároveň úľavovú liečbu, alebo ako udržiavaciu liečbu.
Absorpcia liečiv fixnej kombinácie LABA/IKS Absolútna biologická dostupnosť po inhalácii jednotlivej dávky 5 – 11 % (resp. 61 % v prípade inej kombinácie) nominálnej dávky u zdravých jedincov, u pacientov s CHOCHP sa pozoroval nižší stupeň systémovej expozície inhalačnému flutikazónpropionátu. Absorpcia prebieha v priebehu 10 minút.
Indikácie fixnej kombinácie LABA/IKS
Medzi hlavné indikácie fixnej kombinácie patria astma a CHOCHP u pacientov s FEV1 < 70 % (resp. 60 %) predpokladanej normálnej hodnoty (po podaní bronchodilatátora) a s exacerbáciami v anamnéze napriek pravidelnej liečbe bronchodilatátormi.
Kontraindikácie fixnej kombinácie LABA/IKS
Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Nežiaduce účinky fixnej kombinácie LABA/IKS
Pri podávaní kombinácie dvoch liečiv sa môžu vyskytovať nežiaduce účinky rovnakého typu, aké sa hlásili pri užívaní oboch liečiv jednotlivo. Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov v dôsledku súčasného podávania týchto dvoch liečiv nebola zvýšená.
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky sú farmakologicky predvídateľnými nežiaducimi účinkami liečby agonistom ß2-adrenoreceptora, ako sú napr. tremor a palpitácie. Tieto bývajú mierne a zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých dní liečby. Ostatné časté nežiaduce účinky sú popísané ako infekcie a nákazy, bolesť hlavy, mierne podráždenie hrdla, kašeľ a zachrípnutie.
Klinicky významné interakcie fixnej kombinácie LABA/kortikoid
Interakcie vznikajú na farmakokinetickej aj farmakodynamickej úrovni.
- formoterol/budezonid + inhibítory CYP3A4 (napr. ketokonazol, itrakonazol, vorikonazol, posakonazol, klaritromycín, telitromycín, nefazodon a inhibítory HIV proteázy)
Inhibítory CYP3A4 môžu výrazne zvýšiť (až niekoľkonásobne) plazmatické hladiny budezonidu a ich súbežnému podávaniu sa má vyhnúť. Ak to nie je možné, časový interval medzi podaním inhibítora CYP3A4 a budezonidu má byť čo najdlhší.
- formoterol/budezonid + ß-blokátory
Kombinácia môže oslabiť alebo inhibovať účinok formoterolu. Preto sa formoterol/budezonid nemá podávať súbežne s blokátormi ß-adrenergných receptorov (vrátane očných kvapiek), pokiaľ nie sú na to závažné dôvody.
- formoterol/budezonid + lieky predlžujúce QT interval (chinidín, disopyramid, prokaínamid, fenotiazín, terfenadín, tricyklické antidepresíva)
Môže dôjsť k predĺženiu QT intervalu a k zvýšeniu rizika vzniku komorových arytmií.
- formoterol/budezonid + L-Dopa, L-tyroxín, oxytocín a alkohol
Môžu zhoršiť toleranciu myokardu voči ß2-agonistom.
- formoterol/budezonid + inhibítory MAO, furazolidón, prokarbazín
Môže vyvolať hypertenzné reakcie.
- formoterol/budezonid + anestetiká s halogénovanými uhľovodíkmi
Kombinácia môže mať za následok zvýšené riziko arytmií.
- formoterol/budezonid + ß-adrenergiká
- formoterol/budezonid + anticholinergiká
- formoterol/budezonid + xantínové deriváty
ß2-agonistami spôsobená hypokaliémia môže byť zosilnená.
- salmeterol/flutikazón + ß-blokátory
Blokátory ß-adrenergných receptorov môžu oslabiť alebo antagonizovať účinok salmeterolu. Je potrebné vyhnúť sa podávaniu neselektívnych aj selektívnych ß-blokátorov, pokiaľ ich použitie nie je absolútne indikované.
- salmeterol/flutikazón + ß-adrenergiká
- salmeterol/flutikazón + anticholinergiká
- salmeterol/flutikazón + xantínové deriváty
Dôsledkom kombinácie liečby ß2-agonistami a uvedených liečiv môže byť potenciálne závažná hypokalémia.
- salmeterol/flutikazón + silne účinné inhibítory CYP3A4 (napr. ketokonazol, itrakonazol, teritromycín, ritonavir)
Súbežné podávanie týchto liečiv malo za následok významné zvýšenie plazmatickej expozície salmeterolu, čo môže viesť k expozícii salmeterolu a k zvýšenému výskytu niektorých systémových účinkov liečby salmeterolom (napr. predĺženie QT intervalu a palpitácie). Je potrebné vyhnúť sa súbežnému podávaniu ketokonazolu, pokiaľ prínosy neprevažujú potenciálne zvýšené riziko systémových vedľajších účinkov liečby salmeterolom. Je potrebné vyhnúť sa tejto kombinácii.
8. Charakteristika trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Trojkombinácia obsahuje tri účinné látky vo forme extra jemného aerosólu. Tieto aerosólové častice lieku sú v priemere oveľa menšie ako častice podávané prípravkami, ktoré nie sú označené ako extra jemné, preto majú silnejší účinok (lepší prienik). Trojkombinácia liečiv znižuje výskyt závažných exacerbácií v porovnaní s fixnou dvojkombináciou liečiv.
| Trojkombinácia LABA/LAMA/IKS |
|
Mechanizmus účinku trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Trojkombinácia obsahuje LABA – dlhodobo účinkujúci ß2-agonista s bronchodilatačným účinkom pôsobením na ß2-receptoroch, LAMA – dlhodobo účinkujúce anticholinergikum s bronchodilatačným účinkom pôsobením na M-receptory antimuskarínovým účinkom a kortikoid – glukokortikoid s protizápalovým účinkom cez glukokortikoidné receptory. Táto kombinácia pôsobí rovnako ako jednotlivo podávané liečivá.
Absorpcia liečiv trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Absorpcia jednotlivých liečiv je rôzna, vzájomne sa však výrazne neovplyvňujú.
Indikácie trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Hlavné indikácie trojkombinácie sú CHOCHP a astma.
Kontraindikácie trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.
Nežiaduce účinky trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami u pacientov s HOCHP alebo astmou sú dysfónia, orálna kandidóza, svalové kŕče a sucho v ústach.
Klinicky významné interakcie trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
Vyskytujú sa farmakokinetické aj farmakodynamické liekové interakcie.
Farmakokinetické interakcie trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
- glykopyrónium + lieky ovplyvňujúce renálne vylučovanie (cimetidín a iné)
Dochádza k zvýšeniu celkovej systémovej expozície.
- beklometazón + inhibítory CYP3A4
Pri súbežnom použití silných inhibítorov CYP3A4 môže dôjsť k zvýšeniu celkovej systémovej expozície, preto sa pri použití tejto kombinácie odporúča obozretnosť a sledovanie.
Farmakodynamické interakcie trojkombinácie LABA/LAMA/IKS
- formoterol + priame alebo nepriame sympatomimetiká
Súbežná liečba inými sympatomimetikami, akými sú iné ß2-agonisty alebo efedrín, môže potenciovať nežiaduce účinky lieku a môže sa žiadať titrácia dávky.
- formoterol + xantínové deriváty
- formoterol + kortikosteroidy
- formoterol + thiazidové a slučkové diuretiká
Súbežná liečba xantínovými derivátmi, steroidmi alebo diuretikami (tiazidové a slučkové diuretiká) môže potenciovať zriedkavý hypokalemický nežiaduci účinok ß2-mimetík. Hypokaliémia môže zvýšiť dispozíciu k arytmiám u pacientov liečených srdcovými glykozidmi.
- formoterol + lieky predlžujúce QT interval
Existuje teoretické riziko, že súbežná liečba inými liekmi, ktoré predlžujú QT interval, môže spôsobiť vznik farmakodynamickej interakcie s formoterolom a zvýšiť možné riziko vzniku komorových arytmií. Takýmito liekmi sú napr. niektoré antihistaminiká (napr. terfenadín, astemizol, mizolastín), niektoré antiarytmiká (napr. chinidín, disopyramid, prokaínamid), erytromycín a tricyklické antidepresíva.
- formoterol + niektoré celkové anestetiká
U pacientov, ktorým sa súbežne podáva anestézia pomocou halogénových uhľovodíkov, je zvýšené riziko arytmií.
- formoterol + anticholinergikum (parasympatolytikum)
Bronchodilatačný účinok formoterolu sa môže zvýšiť anticholinergickými liekmi.
- glykopirónium + anticholinergiká
Kombinácia sa neodporúča, môže zvýšiť bronchodilatačný účinok.
9. Charakteristika inhibítora fosfodiesterázy-4
Jediné liečivo z tejto skupiny, používané u nás, je roflumilast, ktorý je selektívny inhibítor fosfodiesterázy-4 (PDE4), ktorý je indikovaný na udržiavaciu liečbu stredne ťažkej a ťažkej CHOCHP u dospelých s opakovanými exacerbáciami. Používa sa ako prídavná liečba k bronchodilatačnej terapii, užíva sa perorálne a zlepšuje kvalitu života pacientov bez ohľadu na stupeň CHOCHP.
| Inhibítory fosfodiesterázy-4 |
|
Mechanizmus účinku roflumilastu
Roflumilast zaraďujeme medzi selektívne inhibítory PDE4, ktoré inaktivujú cAMP, čím dochádza k narušeniu intracelulárnej signalizácie imunitných buniek, ktoré sú priamo zapojené do patogenézy zápalu pri CHOCHP. Selektívne inhibítory PDE4 inhibujú aj uvoľňovanie cytokínov (TNF-alfa) a nimi aktivovaných imunokompetentných buniek, preto týmto mechanizmom znižujú aktiváciu makrofágov, leukocytov a T-buniek. Je dokázaný výrazný protizápalový účinok, mierny bronchodilatačný a antialergický účinok. Roflumilast zlepšuje pľúcne funkcie, signifikantne znižuje počet exacerbácií aj u pacientov s ťažkou formou CHOCHP.
Absorpcia liečiva roflumilastu
Absolútna biologická dostupnosť roflumilastu po perorálnej dávke 500 mikrogramov je približne 80 %. Maximálne plazmatické koncentrácie roflumilastu sa dosahujú približne 1 hodinu po užití dávky (od 0,5 hodiny do 2 hodín) nalačno.
Indikácie roflumilastu
Medzi indikácie sú zaradené udržiavacia liečba závažnej CHOCHP (FEV1 po podaní bronchodilatátora menej ako 50 % predpokladanej hodnoty) spojenej s chronickou bronchitídou.
Kontraindikácie roflumilastu
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Stredne ťažká až ťažká porucha funkcie pečene.
Nežiaduce účinky roflumilastu
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú hnačka, pokles hmotnosti, nauzea, bolesť brucha a bolesť hlavy. Väčšina nežiaducich reakcií bola mierna až stredná. Nežiaduce reakcie sa vyskytli hlavne v prvých týždňoch liečby a pokračovaním liečby väčšinou vymizli.
Klinicky významné interakcie roflumilastu
- roflumilast + inhibítory CYP3A4 a/alebo CYP1A2 (enoxacín, fluvoxamín, cimetidín)
Kombinácie s týmito liečivami môžu viesť k zvýšenej expozícii a pretrvávajúcej intolerancii. V takomto prípade sa má liečba roflumilastom prehodnotiť.
- roflumilast + induktory CYP450 (fenobarbital, karbamazepín, fenytoín)
Kombinácie s týmito liečivami môžu znižovať terapeutický účinok roflumilastu.
Z tohto dôvodu sa silné inhibítory cytochrómu P450 na liečbu roflumilastom neodporúčajú.
10. Charakteristika mukolytík
Mukolytiká ako trvalá súčasť liečby nemajú vo farmakoterapii CHOCHP miesto. Sú rezervované na zvládnutie akútnych exacerbácií choroby. Antioxidačné účinky erdosteínu sa uplatňujú pri znížení výskytu exacerbácií. Erdosteín má aj protizápalový účinok, znižuje bakteriálnu kolonizáciu dolných dýchacích ciest a aj adhéziu baktérií.
| Mukolytiká |
|
Mechanizmus účinku erdosteínu
Erdosteín je mukomodulačná látka, ktorá pôsobí prostredníctvom svojich aktívnych metabolitov. Metabolity obsahujú voľné tiolové skupiny, ktoré rušia disulfidové mostíky viažuce vlákna glykoproteínov a spôsobujú tak zníženie elasticity a viskozity hlienu. Erdosteín tiež znižuje adhezívnu schopnosť G+ a G- baktérií na epitel dýchacích ciest. Pôsobí aj proti inhibícii alfa-1-antitrypsínu tabakovým dymom, čím predchádza poškodeniu dýchacích ciest smogom a fajčením. Liečivo erdosteín tiež zvyšuje koncentráciu IgA v dýchacích cestách u pacientov s CHOCHP a zabraňuje inhibícii granulocytov spôsobenej fajčením. Účinok liečby sa dostavuje asi po 3 až 4 dňoch liečby.
Absorpcia liečiva erdosteín
Erdosteín sa rýchlo vstrebáva a metabolizuje na hepatálnej úrovni na najmenej 3 aktívne metabolity.
Indikácie erdosteínu
Medzi indikácie erdosteínu sú zaradené bronchitída, rinitída, sinusitída, laryngo-faryngitída, exacerbácia chronickej bronchitídy a CHOCHP.
Kontraindikácie erdosteínu
Medzi kontraindikácie patria predovšetkým precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, ďalej deti s telesnou hmotnosťou nižšou ako 15 kg, hepatálne poruchy alebo abnormality, renálna insuficiencia (klírens kreatinínu < 25 ml/min) a homocysteinúria u pacientov s hepatálnou cirhózou. Pri deficiencii enzýmu cystationín-syntetáza je liečivo kontraindikované pre možnú interferenciu metabolitov s metabolizmom metionínu.
Nežiaduce účinky erdosteínu
Nežiaduce účinky sú veľmi zriedkavé (bolesť hlavy, prechladnutie, dýchavičnosť).
Klinicky významné interakcie erdosteínu
Neboli pozorované žiadne vážne interakcie s inými liečivami, často používanými pri respiračných infekciách a chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ako teofylín, bronchodilatanciá, erytromycín, amoxicilín alebo sulfatrimetoprim.
11. Záver
Liečba CHOCHP je náročná a málokedy stačí iba monokomponentný zásah liečiv. Využívanie kombinácií, synergického či potenciujúceho účinku liečiv, dokonca aplikovaných v jednom systéme, predstavuje pre pacienta nielen benefit liečby, ale znižuje aj výskyt nežiaducich účinkov a zlepšuje adherenciu a compliance k inhalačnej terapii.
Použitá literatúra
Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease Global strategy for the diagnosis, management and prevention of Chronic obstructive pulmonary disease. Dostupné 2.10.2021: http://www.goldcopd.org/
Chronická obštrukčná choroba pľúc, Národné smernice pre prevenciu a terapiu Dostupné 3.10.2021: https://www.copdplatform.com/ res/file/national-documents/svk-guidelines.pdf
Daxas (roflumilast) – Prehľad o lieku Daxas a prečo bol povolený v EÚ https://www.ema.europa.eu/en/documents/overview/daxas- -epar-medicine-overview_sk.pdf
LAŠŠÁN Š, LAŠŠÁNOVÁ M. Protizápalová liečba stabilnej CHOCHP – aktuálne trendy a odporúčania pre klinickú prax – Expertné stanovisko. Dostupné 3.10.2021 https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2017/01/05.pdf
LAŠŠÁN Š, LAŠŠÁNOVÁ M. Klinicky relevantné otázky a aktuálne trendy vo farmakoterapii chronickej obštrukčnej choroby pľúc Časť 2: Duálna, kombinačná alebo trojitá liečba? Dostupné 3.10.2021 https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2016/01/05.pdf
KOŠTURIAK R. Bronchodilatačná liečba chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Dostupné 3.10.2021 https://www.solen.sk/storage/ file/article/3a59d718c89cebcade80ea5dd4575d3a.pdf
SPC dostupných liečiv na Slovensku
