Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2025

1. Úvod

Dňa 26. júna 2025 bola podpísaná Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvorila ako výsledok kolektívneho vyjednávania medzi zástupcami štátu, reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Obsahom uvedenej kolektívnej zmluvy je priaznivejšia úprava pracovných podmienok vrátane platových podmienok a podmienok zamestnávania.

Výhody KZ
V kolektívnej zmluve boli dohodnuté benefity, ako je krátený pracovný čas (na 37,5 hod.. resp. na 36 ¼ hodiny u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v dvojzmennej prevádzke striedavo v obidvoch zmenách, ako sú napr. učitelia materskej školy), predĺžená výmera dovolenky (na 5, resp. 6 týždňov a u pedagogických a odborných zamestnancov na 9 týždňov), zvýšenie odstupného a odchodného nad zákonný rozsah o jeden plat a poskytnutie dvoch dní pracovného voľna s náhradou funkčného platu na žiadosť zamestnanca. Ďalej bol dohodnutý príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a prídel do sociálneho fondu. Kolektívna zmluva tiež upravuje spôsob vyplatenia odmeny v sume 800 eur zamestnancom verejnej správy, ktorá bola vyplatená zamestnancom v plate za máj 2025.

Platnosť zmluvy
Výsledkom kolektívneho vyjednávania začatého už v roku 2024 bolo teda podpísanie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „kolektívna zmluva“) na rok 2025 na obdobie od 1. júla 2025 do 31. decembra 2025. Kolektívna zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami 26.6.2025. Obsahom tejto kolektívnej zmluvy je priaznivejšia úprava pracovných podmienok vrátane platových podmienok a podmienok zamestnávania.

Náplň článku
V tomto článku si bližšie vysvetlíme a rozoberieme jej jednotlivé ustanovenia.

2. Legislatívne východiská

Súvisiace predpisy:

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov

3. Pôsobnosť a záväznosť kolektívnej zmluvy

Pôsobnosť kolektívnej zmluvy
Kolektívna zmluva v článku I bod 2 vymedzuje zamestnávateľov, na zamestnancov ktorých sa vzťahuje. To znamená, že kolektívna zmluva sa vzťahuje a je záväzná pre všetkých zamestnancov zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. vymedzených článkom I bod 2 kolektívnej zmluvy, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú, alebo nie sú odborovo organizovaní a bez ohľadu na to, či u týchto zamestnávateľov pôsobí odborová organizácia, alebo nie. Sú to zamestnávatelia, ktorými sú:

  • orgány štátnej správy (napr. ministerstvá, regionálne školské úrady), alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti (napr. kancelária prezidenta SR, kancelária NR SR), ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
  • ďalšie rozpočtové organizácie štátu (napr. Štátny inštitút odborného vzdelávania, Centrum vedecko-technických informácií, a pod.), obce (napr. materské školy, základné školy) alebo vyššieho územného celku (napr. stredné školy),
  • príspevkové organizácie štátu (napr. Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorý vznikol zlúčením Metodicko-pedagogického centra, Štátneho pedagogického ústavu, Slovenskej pedagogickej knižnice a IUVENTY, obce (domy kultúry) alebo vyššieho územného celku (napr. divadlá, múzeá, stredné odborné školy), okrem príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
  • vyššie územné celky a obce, ak v súlade s § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. nepostupujú pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce,
  • štátne fondy,
  • verejné vysoké školy a štátne vysoké školy, ak nejde o zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ postupuje podľa § 1 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z.,
  • Rada pre vysielanie a retransmisiu,
  • Slovenský pozemkový fond,
  • Slovenská akadémia vied a verejné výskumné inštitúcie, ak nejde o zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ postupuje podľa § 1 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.,
  • školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej a fyzickej osoby, ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak zamestnávateľ pri odmeňovaní postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z.,
  • základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy alebo školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej a fyzickej osoby, ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak zamestnávateľ postupuje pri ich odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.,
  • zamestnávatelia, o ktorých to ustanoví osobitný predpis,
    a ich zamestnanci.

Súkromné školy a cirkevné školy
Kolektívna zmluva sa podľa uvedeného článku vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia s výnimkou súkromných základných a stredných škôl a cirkevných škôl za podmienok v nej ustanovených. Na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov súkromných škôl a cirkevných škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, t. j. na súkromné základné školy a stredné školy, sa vzťahuje len v tom prípade, ak súkromná škola pri odmeňovaní nepostupuje podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. To znamená, že kolektívna zmluva sa na pedagogických a odborných zamestnancov súkromnej základnej a strednej školy vzťahuje len vtedy, ak táto súkromná škola pri odmeňovaní nepostupuje podľa podnikovej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce, ale pri odmeňovaní pedagogických a odborných zamestnancov postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. možnosť vybrať si, či pri odmeňovaní pedagogických a odborných zamestnancov budú školy postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z., alebo nie, majú len súkromné základné školy a súkromné stredné školy. Cirkevné základné školy a cirkevné stredné školy túto možnosť nemajú. To znamená, že cirkevné základné školy a cirkevné stredné školy sú povinné pri odmeňovaní pedagogických a odborných zamestnancov postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z., a teda na pedagogických a odborných zamestnancov týchto škôl sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 vzťahuje v plnom rozsahu.

Aj v prípade, ak sa kolektívna zmluva na zamestnancov súkromnej základnej školy alebo súkromnej strednej školy nevzťahuje, súkromná škola si tiež môže upraviť podmienky zamestnávania a platové podmienky vo svojom vnútornom predpise alebo v podnikovej kolektívnej zmluve priaznivejšie, ak to právny predpis umožňuje, napr. dovolenku, pracovný čas, odchodné, odstupné a pod. Na ostatných, t. j. nepedagogických zamestnancov súkromných škôl sa kolektívna zmluva nevzťahuje.

Podľa článku I bod 2 písm. k) uvedenej kolektívnej zmluvy sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 vzťahuje aj na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, t. j. na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov uvedených cirkevných škôl a školských zariadení, a inej právnickej alebo fyzickej osoby, t. j. na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov uvedených súkromných škôl a školských zariadení, ak uvedené školy a školské zariadenia pri odmeňovaní neuplatňujú § 1 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z, t. j. ak postupujú pri odmeňovaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

To znamená, že kolektívna zmluva sa na pedagogických a odborných zamestnancov súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení vzťahuje len vtedy, ak uvedené školy a školské zariadenia postupujú pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Teda, ak cirkevná základná umelecká škola, cirkevná jazyková škola, cirkevná materská škola alebo cirkevné školské zariadenie, alebo súkromná základná umelecká škola, súkromná jazyková škola, súkromná materská škola alebo súkromné školské zariadenie neodmeňujú svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., ale pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa podnikovej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých majú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce, kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa na týchto zamestnávateľov a ich zamestnancov nevzťahuje.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 8. 2025 je záväzná pre cirkevné materské školy a súkromné materské školy len v prípade, ak tieto školy pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Aj pre uvedené školy a školské zariadenia však platí, že aj v prípade, ak sa kolektívna zmluva na zamestnancov uvedených súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení nevzťahuje, aj tieto školy a školské zariadenia si môžu priaznivejšie upraviť podmienky zamestnávania a platové podmienky vo svojom vnútornom predpise alebo v podnikovej kolektívnej zmluve, ak to právny predpis umožňuje, napr. dovolenku, pracovný čas, odchodné, odstupné a pod.

Na ostatných, t. j. nepedagogických zamestnancov týchto škôl a školských zariadení, sa kolektívna zmluva nevzťahuje. Aj v tomto prípade si možno upraviť platnosť kolektívnej zmluvy aj na túto skupinu zamestnancov.

Záväznosť kolektívnej zmluvy
Kolektívna zmluva je záväzná pre všetkých zamestnávateľov, ktorí sú vymedzení článkom I. bod 2 kolektívnej zmluvy a zároveň pre tých zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či u týchto zamestnávateľov pôsobí, alebo nepôsobí odborová organizácia.

Keďže je kolektívna zmluva vyššieho stupňa záväzná, pri aplikácii jej ustanovení sa postupuje tak, akoby jej jednotlivé ustanovenia boli ustanovené zákonom.

Ak kolektívna zmluva ustanovuje niektorý nárok spôsobom, že „je“ (napr. dovolenka, pracovný čas), je to zákonný nárok bez možnosti jeho úpravy v podnikovej kolektívnej zmluve a je záväzný pre všetkých v nej vymedzených zamestnávateľov.

Ak niektorý nárok je v kolektívnej zmluve ustanovený tak, že zamestnávateľ „môže v podnikovej kolektívnej zmluve…“ (napr. zvýšenie dennej výšky náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, výšku odstupného alebo odchodného, ) takto ustanovený nárok si môžu zamestnávatelia upraviť, t. j. zvýšiť len v podnikovej kolektívnej zmluve, t. j. môžu si ho upraviť len tí zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia, pretože len títo zamestnávatelia môžu uzatvoriť podnikovú kolektívnu zmluvu.

Ak je niektorý nárok je v kolektívnej zmluve ustanovený ako „najmenej“, napr. ďalší prídel do sociálneho fondu , alebo napr. zvýšenie výmery dovolenky pedagogických a odborných zamestnancov, tento si môžu zvýšiť všetci zamestnávatelia vo vnútornom predpise, napr.. v pracovnom poriadku, teda aj zamestnávatelia, u ktorých nepôsobí odborová organizácia.

4. Pracovné podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve

Pracovný čas
U všetkých zamestnávateľov, na ktorých sa kolektívna zmluva vzťahuje, je pracovný čas zamestnanca do 31.12.2025 ustanovený na 37 a ½ hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, napr. u učiteľov materských škôl, ktorí vykonávajú prácu v striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke. je ustanovený na 36 a1/4 hodiny týždenne, a pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, je 35 hodín týždenne. Aj tento nárok je záväzný pre všetkých zamestnávateľov vymedzených touto kolektívnou zmluvou.

Dovolenka
Nárok na dovolenku upravuje § 103 Zákonníka práce v rozsahu najmenej štyroch týždňov a u zamestnanca, ktorý v kalendárnom roku dosiahne vek 33 rokov a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je dovolenka za kalendárny rok ustanovená v rozsahu najmenej päť týždňov. V roku 2019 bola Zákonníkom práce uzákonená zvýšená výmera dovolenky v rozsahu najmenej päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na päť týždňov patrí v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.

Dovolenka zamestnancov vymedzených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce je podľa Zákonníka práce najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. Do tejto skupiny patria aj pedagogickí zamestnanci vymedzení § 19 a § 20 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov a aj odborní zamestnanci vymedzení § 23 uvedeného zákona, ako aj dovolenka vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce je teda štyri týždne. Dovolenka vo výmere piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. Dovolenka zamestnancov ustanovených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Podľa kolektívnej zmluvy je základná výmera dovolenky zvýšená zo štyroch týždňov na päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. Dovolenka zamestnancov ustanovených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce je najmenej deväť týždňov v kalendárnom roku.

Na rozsah nároku zamestnanca na dovolenku uvedený v kolektívnej zmluve na obdobie od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 7 nemá vplyv nadobudnutie účinnosti tejto kolektívnej zmluvy v priebehu kalendárneho roka z dôvodu, že dovolenka sa určuje na kalendárny rok. To znamená, že aj keď sa výmera dovolenky mení v priebehu kalendárneho roka, nárok v zmenenej zvýšenej výmere vzniká zamestnancovi od začiatku kalendárneho roka 2025.

To znamená, že dovolenka v uvedenej výmere platí pre celý rok 2025 bez ohľadu na skutočnosť, že kolektívna zmluva je platná až d 1. júla 2025.

Podľa Zákonníka práce je dovolenka učiteľa a to učiteľa materskej školy, učiteľa prvého stupňa základnej školy, učiteľa druhého stupňa základnej školy, učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľa strednej školy a učiteľa jazykovej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa, školského trénera, školského špeciálneho pedagóga, korepetítora, zahraničného lektora, pedagogického asistenta, školského digitálneho koordinátora a učiteľa profesijného rozvoja, vrátane riaditeľov škôl, a riaditeľov školských výchovno-vzdelávacích zariadení, riaditeľov špeciálnych výchovných zariadení a riaditeľov zariadení poradenstva a prevencie a ich zástupcov, ak aj odborného zamestnanca vymedzeného § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, t. j. psychológa a školského psychológa, špeciálneho pedagóga a terénneho špeciálneho pedagóga, kariérového poradcu, logopéda a školského logopéda, liečebného pedagóga a sociálneho pedagóga vrátane vedúcich odborných zamestnancov je podľa Zákonníka práce najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Dovolenka týchto zamestnancov ustanovených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce, t. j dovolenka pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, vysokoškolského učiteľa, výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy, zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy je podľa kolektívnej zmluvy zvýšená na „najmenej“ deväť týždňov v kalendárnom roku. Teda výmeru dovolenky uvedených skupín zamestnancov môžu zamestnávatelia v roku 2025 zvýšiť aj nad deväť týždňov.

Kolektívnou zmluvou je teda upravená základná výmera dovolenky na rok 2025 na päť týždňov a u zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roku dosiahne vek 33 rokov a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je stanovená na šesť týždňov v kalendárnom roku.

Taktiež kolektívna zmluva na rok 2025 upravuje výmeru dovolenky všetkých skupín zamestnancov uvedených v § 103 ods. 3 Zákonníka práce na najmenej deväť týždňov v kalendárnom roku.

Podľa kolektívnej zmluvy na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 je dovolenka učiteľa materskej školy, učiteľa prvého stupňa a druhého stupňa základnej školy, učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľa strednej školy a učiteľa jazykovej školy, majstra odbornej výchovy, vychovávateľa, školského trénera, školského špeciálneho pedagóga, korepetítora, zahraničného lektora, pedagogického asistenta, školského digitálneho koordinátora a učiteľa profesijného rozvoja vrátane riaditeľov týchto škôl, riaditeľov školských výchovno-vzdelávacích zariadení, riaditeľov špeciálnych výchovných zariadení, riaditeľov zariadení poradenstva a prevencie a ich zástupcov, psychológa, školského psychológa, špeciálneho pedagóga, terénneho špeciálneho pedagóga, kariérového poradcu, logopéda, školského logopéda, liečebného pedagóga a sociálneho pedagóga je najmenej deväť týždňov v kalendárnom roku. Dovolenku v uvedenej výmere na rok 2025 sú povinní poskytnúť svojim zamestnancom všetci zamestnávatelia, na ktorých sa kolektívna zmluva vzťahuje. Zároveň však môžu zamestnávatelia jej výmeru na rok 2025 svojim vnútorným predpisom zvýšiť.

Stupnice platových taríf
V kolektívnej zmluve na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 sa nedohodlo na valorizácii platových taríf v roku 2025 z dôvodu, že ich úprava bola dohodnutá zákonom č. 191/2025 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. 7. 2025 mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aj keď kolektívna zmluva neupravuje valorizáciu platov pre ucelenú informáciu uvádzame, že s účinnosťou od 1. septembra 2025, ako aj od 1. januára 2026, sa zvyšujú platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov.

Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov účinné od 1. septembra 2025 sú uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. V prílohe č. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026 sú uvedené aj platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov účinné od 1. januára 2026. Ich súčasťou je aj suma príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca.

Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov platná od 1. septembra 2025 je uvedená v prílohe č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. V prílohe č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026 je uvedená aj osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov účinná od 1. januára 2026.

Nová stupnica pre nepedagogických zamestnancov
Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa od 1. septembra 2025 nevalorizuje. S účinnosťou od 1. septembra 2025 sa novelou zákona č. 553/2023 Z. z. zavádza nová stupnica platových taríf a to osobitná stupnica platových taríf nepedagogických zamestnancov, podľa ktorej budú odmeňovaní zamestnanci, ktorí vykonávajú pracovné činnosti v škole, školskom zariadení, centre pre deti a rodiny, rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých zriadenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo na vysokej škole, a nie sú pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami alebo učiteľmi vysokých škôl a výskumnými a vývojovými zamestnancami.

Osobitná stupnica platových taríf nepedagogických zamestnancov účinná od 1. septembra 2025 je uvedená v prílohe č. 3a zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. a osobitná stupnica platových taríf nepedagogických zamestnancov, ktorá bude účinná od 1. januára 2026 je uvedená tiež v prílohe č. 3a zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026.

Z uvedeného dôvodu budú pravdepodobne prílohy č. 5 a 6 nariadenia vlády SR č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s účinnosťou od 1. septembra 2025 zrušené a bude platná len príloha č. 4, v ktorej je uvedená základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá sa od 1. septembra 2025 nevalorizuje. V súčasnosti nie je známe, či bude základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme valorizovaná od 1. januára 2026.

Odstupné
Kolektívna zmluva na obdobie od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 ustanovila, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v sume jeho funkčného platu. V podnikovej kolektívnej zmluve môžu zmluvné strany dohodnúť zvýšenie odstupného priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje.

To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje uvedená kolektívna zmluva, sú povinní v roku 2025, v období od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 zvýšiť odstupné pri výpovedi danej zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo dohodou z uvedených dôvodov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce, podľa ktorého sa odstupné poskytuje v závislosti od počtu rokov odpracovaných zamestnancom u zamestnávateľa, o jeden funkčný plat. Zvýšiť odstupné o jeden funkčný plat sú povinní všetci zamestnávatelia, ktorí odmeňujú svojich zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a na ktorých sa vzťahuje uvedená kolektívna zmluva, bez ohľadu na to, či u nich pôsobí odborová organizácia alebo nie.

Zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia, teda tí zamestnávatelia, ktorí môžu uzatvoriť podnikovú kolektívnu zmluvu, môžu poskytnúť odstupné aj nad uvedený rozsah.. Aj títo zamestnávatelia sú však povinní dodržať obmedzenie zvýšenia odstupného upravené § 13b písm. b) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu. Toto zvýšenie, tak ako je uvedené v citovanom ustanovení zákona, možno dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve, čiže zvýšiť odstupné v roku 2025 maximálne o dva funkčné platy zamestnanca nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a kolektívnou zmluvou môžu len tí zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia. To znamená, že od 1. júla 2025 a do 31. decembra 2025 možno zvýšiť odstupné nad uvedený rozsah len v podnikovej kolektívnej zmluve, a to maximálne o dva funkčné platy zamestnanca.

Poznamenávam, že zvýšené odstupné podľa kolektívnej zmluvy môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť len pri skončení pracovného pomeru z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, t. j. len pri daní výpovede zamestnancovi z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Taktiež sa poskytuje odstupné aj pedagogickým zamestnancom, ktorí skončili pracovný pomer podľa § 82 ods.7 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku. Toto odstupné však kolektívna zmluva nezvyšuje a pri jeho poskytovaní sa postupuje podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa § 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme môže zamestnávateľ zvýšiť v podnikovej kolektívnej zmluve odstupné nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce maximálne o dva funkčné platy aj v prípade, keď so zamestnancom skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Vzhľadom na to, že podľa kolektívnej zmluvy aj podľa zákona č. 552/2003 Z. z. zvýšenie odstupného možno dohodnúť len v podnikovej kolektívnej zmluve, zvýšiť odstupné nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a kolektívnou zmluvou podľa § 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, teda nad dva funkčné platy, môžu od júla 2025 do 31. decembra 2025 len tí zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia.

V tej súvislosti poznamenávam, že podľa § 13b ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku pracovného pomeru, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Odchodné
V článku II bod 4 kolektívna zmluva na obdobie 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 zvyšuje odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, nad rozsah ustanovený v § 76a ods. 1 Zákonníka práce v sume jedného funkčného platu zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru a po priznaní predčasného starobného dôchodku je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné nad rozsah § 76a ods. 2 Zákonníka práce v sume jedného funkčného platu zamestnanca. V podnikovej kolektívnej zmluve môžu zmluvné strany dohodnúť zvýšenie odchodného priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje.

Upozorňujem na skutočnosť, že Zákonník práce ustanovuje ako podmienku vyplatenia odchodného požiadanie o dôchodok v Sociálnej poisťovni, nie žiadosť zamestnanca o poskytnutie odchodného, ako sa to v praxi obvykle realizuje. Vzhľadom na to, že odchodné je zákonný nárok, zamestnanec o jeho vyplatenie zamestnávateľa nežiada, ale je len povinný zamestnávateľovi preukázať, že splnil podmienky na jeho poskytnutie, a zamestnávateľ je mu povinný odchodné poskytnúť bez žiadosti o jeho poskytnutie. To znamená, že zamestnanec je povinný zamestnávateľovi preukázať, že požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po skončení pracovného pomeru, napr. predložením rozhodnutia o priznaní dôchodku alebo potvrdením Sociálnej poisťovne, že zamestnanec požiadal o priznanie niektorého dôchodku.

Odchodné vo výške dvoch funkčných platov od 1. júla 2025 do 31.decembra 2025 taktiež prináleží zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Na takúto výšku odchodného má zamestnanec zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje kolektívna zmluva, zákonný nárok, a to bez ohľadu na skutočnosť, či u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, alebo nie. Takto stanovené odchodné si môžu zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia, v podnikovej kolektívnej zmluve zvýšiť v súlade s § 13b písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. ešte o ďalší funkčný plat z dôvodu, že podľa uvedeného ustanovenia zákona v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu.

Pracovné voľno
Ako nový benefit pre zamestnancov kolektívna zmluva v čl. II bod 5 umožňuje zamestnávateľom poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu. Podľa znenia kolektívnej zmluvy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na jeho žiadosť dva dni pracovného voľna v období od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 podľa § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce. Za tento čas tohto pracovného voľna patrí zamestnancovi náhrada funkčného platu.

Odmena
V kolektívnej zmluve na obdobie 1. júla 2025 do 31. decembra 2025 sa dohodli aj podmienky poskytnutia odmeny 800 eur, ktorá bola zamestnancom vyplatená v júni 2025, t. j. v plate za máj 2025.

V čl. II bod 8 kolektívnej zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany vzali na vedomie, že odmena v sume 800 eur, ktorá bola dojednaná v rámci kolektívneho vyjednávania o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na roky 2025 – 2026, ktoré sa uskutočnilo 17. 9. 2024 na Úrade vlády SR bola zamestnancom, ktorých pracovný pomer trval k 31. 5. 2025 a ktorí vykonávali prácu v období od 1. 1. 2025 do 31. 5. 2025 aspoň v minimálnom rozsahu, vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025. Ak zamestnanec vykonával prácu v kratšom týždennom pracovnom čase, ako bol jeho ustanovený týždenný pracovný čas, odmena bola zamestnancovi pomerne krátená. Zamestnancovi, ktorý spĺňal uvedené podmienky a ktorému odmena nebola vyplatená, bude odmena vyplatená vo výplatnom termíne za mesiac júl 2025. Teda tí zamestnávatelia, ktorí odmenu 800 eur nevyplatili zamestnancom v plate za máj 2025 sú povinní poskytnúť im ju v plate za júl 2025, t. j. vo výplatnom termíne v auguste 2025.

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie
Podľa kolektívnej zmluvy je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zamestnávateľských zmlúv uzatvorených v období od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 vo výške najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení.

U zamestnávateľov, u ktorých sa v podnikovej kolektívnej zmluve uzatvorenej do 30. 6. 2025 dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a u zamestnávateľov, ktorí uzatvorili zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 30. 6. 2025, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v období od 1. júla 2025 do 31. decembra 2025 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancom zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Upozorňujem na skutočnosť, že príspevok sa vypláca z objemu zúčtovaných platov len tých zamestnancov, ktorí sú účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia, nie z objemu zúčtovaných platov všetkých zamestnancov zamestnávateľa.

Na uvedený príspevok majú nárok všetci zamestnanci zamestnávateľa, ktorí majú uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s niektorou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, zúčastnení na doplnkovom dôchodkovom sporení a zamestnávateľ je im povinný v príslušnom kalendárnom roku vyplatiť príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov všetkých zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Aj tento príspevok zamestnávateľ vypláca bez ohľadu na skutočnosť, či u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, alebo nie. Poznamenávam, že uvedený príspevok zamestnávateľa sa zamestnancovi zdaňuje.

Ak má zamestnávateľ uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, keď sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú žiadnu zamestnávateľskú zmluvu je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec do 30 dní odo dňa, keď sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel.

Prídel do sociálneho fondu
Aj od 1. júla 2025 do 31. decembra 2025 podľa kolektívnej zmluvy musí byť ročný prídel do sociálneho fondu tvorený povinným prídelom vo výške 1 % a ďalším prídelom vo výške najmenej 0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu platu za kalendárny rok. To znamená, že každý zamestnávateľ je povinný tvoriť ročný prídel do sociálneho fondu vo výške najmenej 1,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu platu za kalendárny rok. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov sa môže ďalší prídel poskytnúť až do výšky 0,5 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu platu za kalendárny rok. To znamená, že najvyšším možným ročným prídelom do sociálneho fondu v roku 2025 je 1,5 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu platu za kalendárnom rok 2025, ktorý si môže zamestnávateľ upraviť nad povinný prídel ustanovený v kolektívnej zmluve.

Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Vzhľadom na to, že podľa § 116 Zákonníka práce za vyčerpanú dovolenku a za nevyčerpanú dovolenku, ktorá sa zamestnancovi prepláca, a za osobné prekážky v práci prináleží zamestnancovi školy a školského zariadenia náhrada platu, tieto finančné prostriedky, ktoré sú náhradou platu, sa do súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu platu za kalendárny rok na účely tvorby sociálneho fondu nezapočítavajú.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
V podnikovej kolektívnej zmluve si môžu zamestnávatelia, u ktorých pôsobí odborová organizácia, dohodnúť aj dennú výšku náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo vyššej percentuálnej sadzbe ako ustanovuje zákon a to najviac v výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Ďalšie podmienky
V podnikovej kolektívnej zmluve si zamestnávatelia môžu upraviť pracovné podmienky aj ďalšie podmienky priaznivejšie , ak to príslušný právny predpis umožňuje.

Čiže vo svojej podnikovej kolektívnej zmluve si môžu zamestnávatelia priaznivejšie dohodnúť aj tie podmienky, ktoré kolektívna zmluva na obdobie od 1. 7. 2025 do 31. 12. 2025 neupravuje, alebo ich umožňuje upraviť, a ktoré im však umožňuje upraviť iný právny predpis, napr. Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. a pod.

5. Plnenie a platnosť kolektívnej zmluvy

Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže počas trvania kolektívnej zmluvy požiadať o jej zmenu alebo doplnenie kolektívnej zmluvy.

V zákone o štátnom rozpočte na rok 2025 sú zohľadnené výdavky súvisiace s pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania podľa tejto kolektívnej zmluvy. Záväzky vyplývajúce z tohto bodu sa uplatňujú v zmysle kompetencií vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Účinnosť kolektívnej zmluvy
Táto kolektívna zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 26. júna 2025. Uzatvára sa na obdobie 1. júla 2025 do 31. decembra 2025. Účinnosť nadobúda 1. júla 2025 a jej účinnosť sa končí 31. decembra 2025.

Záverom uvádzam, že na obdobie od 1. septembra 2024 do 30. júna 2025, teda na obdobie, na ktoré nebola uzatvorená uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa, si zamestnávatelia, u ktorých pôsobil odborový orgán, mohli uvedené podmienky upraviť v podnikovej kolektívnej zmluve, ak to príslušný právny predpis umožňoval, napr. okrem skrátenia pracovného času, zvýšenia výmery dovolenky, mohli si v podnikovej kolektívnej zmluve dohodnúť aj zvýšenie odchodného a odstupného . Zamestnávatelia, u ktorých nepôsobil v uvedenom období odborový orgán, si mohli uvedené podmienky upraviť vo vnútornom predpise, napr. v pracovnom poriadku, alebo v pracovnej zmluve zamestnanca, ak im to príslušný právny predpis, napr. Zákonník práce, umožňoval. Takto si mohli tiež upraviť napr. skrátenie pracovného času, zvýšenie výmery dovolenky, a pod.