Kompetenčný profil

1. Úvod

Kompetenčný profil je súhrn požiadaviek na kvalifikáciu a profesijné kompetencie PZ/OZ konkrétnej školy tvorí pedagogická koncepcia školy v podobe školského vzdelávacieho programu (ďalej ŠkVP) ako strategický myšlienkový rámec, ktorý je vytvorený vo väzbe na štátny vzdelávací program a potreby miestnej komunity. Ak ide o školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci, je to výchovný program, ponuka odborných služieb klientom alebo plán hlavných úloh organizácie.
Aby mohli strategické myšlienky operatívne ovplyvňovať oblasť možností konkrétnej školy, je nutné ich dekomponovať. To znamená sprítomniť ich a personálne konkretizovať. Dekompozíciou strategického myšlienkového rámca sa formulujú úlohy, ktoré sú základným prvkom opisujúcim prácu jednotlivých PZ/OZ. Úlohy tým, že opisujú, čo má konkrétny zamestnanec či skupina vykonať, a tým, že opisujú aj potrebné zdroje, reprezentujú na úrovni jednotlivých zamestnancov súhrn požiadaviek a zároveň aj možností ich realizácie. Je jasné, že na splnenie konkrétnej úlohy (najmä v oblasti výchovy a vzdelávania) je nutné, aby zamestnanec mal potrebnú kompetenciu či kompetencie. Vytvorený súbor úloh, ktoré má škola plniť na jednej strane a priradené relevantné kompetencie zamestnancov na druhej strane a hodnotenie ich úrovne pri výkone profesie, sú systémovým nástrojom rozvoja kompetencií PZ/OZ. Proces hodnotenia PZ/OZ teda zahŕňa:
  • posúdenie jeho kvalifikácie a odborných vedomostí pri prijímaní nového zamestnanca,
  • postrehy z pozorovania edukačného procesu, odborných činností informácie z meraní progresu detí, žiakov, študentov vo väzbe na výkonový a obsahový štandard edukačného konceptu (ŠkVP a pod.) a splnenie špecifických úloh v podmienkach školy, školského zariadenia.
Pri riadení kvality školy, školského zariadenia a hodnotení zamestnancov je potrebné dôsledne rozlišovať kompetencie a mieru ich dosiahnutia, ktoré sa viažu k aktuálnej situácii, a tie, ktoré súvisia s budúcimi potrebami a rozvojom. Na tvorbu efektívneho hodnotiaceho systému je nutné vymedziť očakávané kompetencie učiteľov.
Na tomto mieste sa možno vynára otázka: Načo je potrebné vytvárať kompetenčný profil učiteľa školy, ak sú už vytvorené a zverejnené profesijné štandardy? Odpovedí je niekoľko. Profesijný štandard vymedzuje očakávané profesijné kompetencie a ich prejavy v praxi pre danú kategóriu a podkategóriu pedagogických zamestnancov ako príslušníkov profesie. Preto, pochopiteľne, nemôže zohľadňovať špecifiká a potreby konkrétnej školy, ako aj aktuálnu a očakávanú úroveň profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov najmä vo vzťahu k potrebám realizácie ŠkVP, špecifikám zamerania a úloh školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.
Kompetenčný profil učiteľa školy je významným personálnym nástrojom, ktorý slúži na:
  1. určenie požiadaviek na vstupné schopnosti uchádzača o zamestnanie (prijímanie do zamestnania nielen na základe normatívnych požiadaviek, ako je požadovaný stupeň vzdelania, aprobácia, ale aj na základe požadovaných schopností v oblastiach výchovy a vzdelávania, ktoré sú pre školu zásadné),
  2. hodnotenie pracovného výkonu učiteľa,
  3. rozvoj zamestnancov – vzdelávanie zamerané na získanie nových, resp. prehĺbenie už nadobudnutých kompetencií, tak celého kolektívu pedagogických pracovníkov vo vybraných kompetenciách, ako aj jednotlivcov v závislosti od úrovne ich kompetencií.

2. Tvorba kompetenčného profilu PZ/OZ

Pri tvorbe kompetenčného profilu PZ/OZ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci (ďalej len „škola“) vychádzame z profesijného štandardu pre danú kategóriu (učiteľ, majster odbornej výchovy, vychovávateľ, psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg a pod.) a z pedagogickej koncepcie školy. Škola môže postupovať deduktívnym spôsobom a do svojho kompetenčného profilu:
  1. Môže prevziať kompetencie z profesijného štandardu v nezmenenej formulácii.  Príklad transformácie kompetencií z profesijného štandardu: Kompetencie formulované v profesijnom štandarde: identifikovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka, identifikovať psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka, identifikovať sociokultúrny kontext vývinu žiaka, hodnotiť priebeh a výsledky vyučovania a učenia sa žiaka. Formulácie v kompetenčnom profile: učiteľ vie diagnostikovať žiaka metódami pedagogickej diagnostiky, učiteľ vie tvoriť diferencované úlohy a učebné texty pre žiakov vzhľadom na výsledky pedagogickej diagnostiky, učiteľ vie využívať rôzne formy a metódy hodnotenia a klasifikácie žiakov. Vymedzené kompetencie je vhodné doplniť preukázateľnosťou kompetencie v praxi a nástrojmi na posudzovanie ich úrovne. Štruktúra kompetenčného profilu: kompetencie, ktoré očakávame od každého PZ, OZ v našej škole, ŠZ, každá kompetencia je popísaná indikátormi, očakávanými (možnými) prejavmi v praxi, pri každej kompetencii by mali byť nástroje na posúdenie kompetencie (jej prítomnosť, miera využívania, rozvinutia).
  2.  Môže ich modifikovať podľa vlastných potrieb. Škola si vytvorí vlastný kompetenčný profil ako súbor očakávaných kompetencií svojich PZ/OZ Je to vymedzenie toho, čo majú vedieť (vedomosti) a vedieť robiť (spôsobilosti) PZ/OZ, aby mohli napĺňať prijatú pedagogickú stratégiu školy a ŠkVP (výchovný program, plán hlavných úloh a pod.), ktoré vychádzajú z cieľových požiadaviek – profilu absolventa školy. Príklad: Škola zameraná na STEM vzdelávanie. Profil absolventa: …Vie na veku primeranej úrovni používať vedecké poznatky, identifikovať otázky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery na pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v ňom v dôsledku ľudskej aktivity nastali. Pedagogická koncepcia: Zážitkové, bádateľské, autoregulované učenie sa žiaka. Konceptuálne úlohy, žiacke projekty, autodiagnostika. Kompetencie PZ/OZ:  Učiteľ vie využívať bádateľské projekty na podporu učenia sa žiakov. Integruje medziodborové poznatky do predmetov, ktoré vyučuje, overuje integrovaný obsah predmetov vzdelávacej oblasti, ktorú vyučuje. Využíva metódy a nástroje normatívneho hodnotenia.
  3. Tak isto je možné pri tvorbe kompetenčného profilu PZ/OZ školy postupovať induktívnym spôsobom. V tom prípade vychádzajú tvorcovia z identifikovaných potrieb, výziev alebo problémov, ktoré je potrebné procesne zakomponovať a riešiť, respektíve zvládnuť. Môže ísť o operatívne úlohy (napríklad dramatická zmena organizácie výučby v ostatných rokoch). A je možné, že budú vyžadovať úplne nové profesijné kompetencie, ktoré možno ešte ani nie sú v profesijnom štandarde. Príklad: Identifikovaná potreba: Nárast konfliktov medzi žiakmi a prejavov agresívneho správania. Úloha:  Zlepšiť spoluprácu s rodičmi pri prevencii agresívneho správania a školskej absencie. Kompetencie: PZ/OZ vie používať rôzne účinné komunikačné stratégie s rodičmi pri riešení konfliktov. PZ/OZ vie kooperovať a vyjednávať. PZ/OZ vie realizovať poradenstvo.
Každý PZ/OZ má vlastné kompetencie získané štúdiom, odbornou prípravou a skúsenosťou z aplikačnej praxe. Ich súhrn a miera kvality vytvárajú kompetenčný profil konkrétneho PZ/OZ. Individuálne kompetencie jednotlivca by sa mali prejaviť v kvalite jeho pracovného výkonu. Pri hodnotení úrovne kompetencií konkrétneho zamestnanca porovnávame jeho kompetencie s kompetenčným profilom PZ/OZ školy. Zistený rozdiel je východiskom na identifikáciu individuálnych rozvojových potrieb jednotlivých zamestnancov.
Kompetenčný profil učiteľa školy je „mostom“ medzi pedagogickou stratégiou a personálnou stratégiou školy. Je praktickým nástrojom ich vzájomného prepojenia a integrácie. Pedagogická stratégia naznačuje, aké kompetencie u žiaka školy chceme rozvíjať a akými procesmi to budeme robiť (výchovné a vzdelávacie stratégie). Je vyjadrená v školskom vzdelávacom programe. Personálna stratégia rozpracováva tieto procesy do systému práce s ľuďmi (hodnotenie a rozvoj zamestnancov). Kompetenčný profil učiteľa spája obe tieto stratégie v podobe nevyhnutných spôsobilostí učiteľa.
Skúsenosť s kompetenčnými profilmi učiteľov v školách ukazuje, že v snahe vystihnúť celú šírku práce môžu vznikať profily, ktoré obsahujú veľa kompetencií skrývajúcich ďalšie členenie (nové súbory kompetencií so 6 a viac spôsobilosťami). Takéto kompetenčné profily majú zásadnú nevýhodu: sú neprehľadné, v celom kontexte im rozumie len úzka skupina ľudí, ich používanie je často formálne a u zamestnancov vzbudzujú skôr odpor a pocit ohrozenia ako súhlas. Najčastejšie chyby:
  • komplikovaný kompetenčný profil obsahujúci príliš veľa kompetencií, so zložitou štruktúrou;
  • opakujú sa chyby vo výbere jazykových prostriedkov, kde sú autori málo citliví na rozlišovanie potenciálu učiteľa (učiteľ vie, je schopný, dokáže) a prejavu kompetencie v praxi (učiteľ robí…);
  • akademický jazyk, príliš vzdialený od používaného odborného jazyka učiteľov, a teda nezrozumiteľný;
  • príliš ambiciózny kompetenčný profil, ktorý je „vygradovaný“, t. j. spracovaný pre všetky kariérové stupne. Je dôležité pripomenúť, že úroveň kompetencií pre jednotlivé kariérové stupne je spracovaná v profesijnom štandarde a využíva sa na účely atestácií. V školských podmienkach je možné poukázať na očakávanú úroveň kompetencií u kolegov zaradených v rôznych kariérových stupňoch a napr. deklarovať očakávania na vyššiu úroveň ich výkonu. No takýto kompetenčný profil je v podstate neúčelný a pre praktické využitie zbytočne komplikovaný.
Požiadavky na kompetenčný profil (podľa Hroníka, 2006, upravené Šnídlová):
  • prehľadný,
  • logický,
  • primerane jednoduchý (zložitý),
  • dobre aplikovateľný v bežnej školskej praxi.
Efektívny kompetenčný profil:
  • vychádza z profesijného štandardu, kompetenčného profilu žiaka a školského vzdelávacieho programu,
  • vyjadruje očakávané pozorovateľné prejavy práce a správania učiteľa, nie jeho vlastnosti či osobnostné rysy,
  • je písaný jasným jazykom, zrozumiteľným pre užívateľov (vedenie školy, pedagogickí zamestnanci, resp. zriaďovateľ),
  • obsahuje kompetencie definované tak, aby vedenie školy mohlo pomocou nich posudzovať prácu a hodnotiť zamestnanca či poskytovať dobrý nástroj na sebahodnotenie zamestnanca,
  • obsahuje najviac 10 jednotlivých kompetencií,
  • platí pre všetkých (resp. určité skupiny) zamestnancov v danej pracovnej či funkčnej pozícii (učiteľ, vychovávateľ, učiteľ odbornej prípravy, zástupca riaditeľa školy, vedúci PK a pod.),
  • je spoločný, t. j. bol vytvorený nielen zhora (vedenie školy), ale i zdola (zamestnancami),
  • je „živým“ materiálom, t. j. po jeho vytvorení sa s ním aktívne pracuje, podlieha vstupom a korekciám.
Popísanú úroveň kompetencií v kompetenčnom profile je vhodné stanoviť tak, ako ju očakávame od všetkých pedagogických zamestnancov. Ak ju niektorí nedosahujú, je podnetom na ich rozvoj, nie na sankcionovanie.
Ak kompetenčný profil pedagogického zamestnanca nemá v škole praktické využitie, potom nemá zmysel vytvárať ho. Naopak, ak sa s ním aktívne pracuje, je významným východiskom na cielený rozvoj zamestnancov.