Odňatie dieťaťa v priestoroch školy

1. Legislatívne východiská

1. júla 2016 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška nadväzuje na nový Civilný mimosporový poriadok (ktorý upravuje okrem iného konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) a zavádza nové a podrobnejšie postupy pri výkone rozhodnutí týkajúcich sa maloletých.

Cieľom príspevku je informovať čitateľa o tom, čo treba vedieť a ako postupovať v prípade, ak dôjde k situácii, že na pôde školy bude prebiehať výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Cieľom vyhlášky je nielen reflektovať na nové zákonné splnomocňovacie ustanovenie, ale aj reagovať na aplikačné problémy, ktoré priniesla činnosť súdov pri uplatňovaní predchádzajúcej platnej právnej úpravy. Dôležitou časťou vyhlášky je úprava určenia spôsobu zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia, ktorá sa dotýka škôl a školských zariadení.

Vyhláška predovšetkým zohľadňuje tri základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, a to princíp:

  • najlepšieho záujmu dieťaťa,
  • rešpektovania práv dieťaťa,
  • vypočutia názoru dieťaťa.

2. Zisťovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu a preverovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu

Podľa vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a ešte pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, teda ešte pred samotným výkonom uznesenia, zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Priamu súčinnosť, ako aj akékoľvek informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia, musí súdu poskytnúť každý. Najčastejšie takúto súčinnosť, resp. zisťovanie budú vykonávať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo orgány obce (tak, ako to bolo doteraz), ale môže ju vykonávať podľa zákona aj akákoľvek iná osoba, teda (zrejme skôr výnimočne) aj školy, školské zariadenia a/alebo ich riaditelia. Osoba, ktorá bola požiadaná o (priamu) súčinnosť, je povinná vypracovať na požiadanie súdu správu zo zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a z preverovania dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu (ďalej len „zisťovanie“), ktorá obsahuje najmä:

  1. dátum zisťovania alebo dátumy zisťovaní,
  2. miesto zisťovania alebo miesta zisťovaní a spôsob zisťovania,
  3. podrobný popis priebehu zisťovania,
  4. dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu, ak boli zistené,
  5. meno a priezvisko osoby, ktorá bola prítomná pri zisťovaní, a vyjadrenia tejto osoby; ak je miestom zisťovania škola, školské zariadenie alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, uvedie sa aj pracovné zaradenie tejto osoby,
  6. rozhodné skutočnosti potrebné na dosiahnutie výkonu rozhodnutia, najmä či podľa priebehu zisťovania alebo podľa poznatkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately možno očakávať problémy pri výkone rozhodnutia zo strany povinného alebo oprávneného, zo strany maloletého alebo zo strany iných fyzických osôb, potrebu zabezpečenia osobitných podmienok spôsobu zabezpečenia výkonu rozhodnutia.

V praxi však budú zrejme častejšie riaditelia škôl v pozícii osoby, ktorá bola prítomná pri zisťovaní, a to vtedy, keď takúto súčinnosť bude vykonávať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce. Vtedy riaditelia škôl takúto správu nie sú povinní vypracovať, pretože ju vypracuje orgán, ktorý súčinnosť súdu poskytuje. Aj pri zisťovaní orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušného orgánu obce, sú však riaditelia škôl a školských zariadení ako osoby prítomné pri zisťovaní povinní poskytnúť všetky informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia – táto povinnosť im vyplýva zo zákona.

Ak by sme to mali zhrnúť, v praxi môžu byť riaditelia požiadaní súdom o priamu súčinnosť pri zisťovaní dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu a o preverovanie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu súdom v rámci vykonávacieho konania (zopakujme si, že toto zisťovanie predchádza samotnému výkonu rozhodnutia), teda budú povinní tieto dôvody sami zisťovať a podať o tom súdu správu, ktorá musí obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti. V praxi to môžu byť napríklad riaditelia špecializovaných školských zariadení alebo škôl s internátom, u ktorých je predpoklad bližších znalostí konkrétnych reálií dieťaťa, ktoré je subjektom vykonávacieho konania.
Najčastejšie však budú riaditelia škôl nie priamymi poskytovateľmi súčinnosti, ale osobami prítomnými pri zisťovaní, ak je miestom zisťovania škola alebo školské zariadenie, pričom priamym poskytovateľom súčinnosti bude orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne orgán obce, ktorý toto zisťovanie vykoná v škole/školskom zariadení a podá predpísanú správu súdu. Nie je vylúčené, že zisťovanie vykoná v škole či školskom zariadení priamo súd.

Ak po uskutočnení vyššie opísaných procesných úkonov súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, môže súd vykonávacieho konania nariadiť povinnosť podrobiť sa poradenstvu neodkladným opatrením. Aby daná povinnosť bola spravodlivá a efektívna, neodkladné opatrenie možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, ktorá by mohla poradenstvo poskytnúť.

Poradenstvo v praxi môže byť poskytnuté napr. Úradom práce sociálnych vecí rodiny – orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. poradensko-psychologické služby), ale aj školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie v rozsahu podľa školského zákona či akreditovaným subjektom s príslušnou akreditáciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V nariadenom neodkladnom opatrení súd určí podrobnosti poskytnutia odborného poradenstva.

3. Škola a zabezpečenie priebehu výkonu rozhodnutia

Spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia určuje súd, a to spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia. Ak poskytuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately súčinnosť, súd a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určia spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia spoločne.

Sudca môže podľa zákona poveriť odňatím maloletého aj súdneho úradníka, musí to však urobiť písomne.

Teda pokiaľ súdny úradník nemá písomné poverenie od sudcu na odňatie dieťaťa, tak nie je oprávnený ho vykonať. V takomto písomnom poverení súd uvedie spôsob zabezpečenia priebehu výkonu rozhodnutia.

Súdny úradník musí oznámiť sudcovi každú zmenu priebehu výkonu rozhodnutia; to sa však nevzťahuje na zmeny, ktoré si vyžiadali okolnosti priebehu výkonu rozhodnutia. Pri výkone rozhodnutia je potrebné urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia.

Ak hrozí nebezpečenstvo ohrozenia na živote alebo zdraví alebo ak je predpoklad, že súd nebude schopný zabezpečiť poriadok pri výkone rozhodnutia sám, súd požiada o súčinnosť útvar Policajného zboru, a to spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia.

Ak to nevylučujú okolnosti výkonu rozhodnutia, orgány a osoby, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia, vo vzájomnej súčinnosti vysvetlia dieťaťu spôsobom primeraným jeho veku a rozumovej vyspelosti dôvody a následky výkonu rozhodnutia. Ak sa výkon rozhodnutia vykonáva v škole alebo školskom zariadení, tak riaditelia škôl by mali byť konzultovaní osobami vykonávajúcimi súdne rozhodnutie o rozumovej vyspelosti konkrétneho dieťaťa, prípadne jeho charakterových a osobnostných zvláštnostiach, keďže je dieťa v dlhodobej pedagogickej starostlivosti ich zariadenia, teda ho najlepšie poznajú. Táto požiadavka síce vo vyhláške nie je explicitne ustanovená, ale vyplýva z požiadavky, aby bol priebeh výkonu rozhodnutia čo najviac šetrný a bol najmenšou ujmou pre dieťa.

4. Odňatie dieťaťa v priestoroch školy

Najdôležitejší pre riaditeľov škôl je § 12 vyhlášky, ktorý hovorí o súčinnosti školy, školského zariadenia a zamestnávateľa v mieste výkonu praktického vyučovania.

Ak možno dôvodne predpokladať, že dieťa sa má odňať v priestore školy, školského zariadenia alebo u zamestnávateľa v mieste výkonu praktického vyučovania, súd podľa vyhlášky požiada riaditeľa školy, riaditeľa školského zariadenia alebo zamestnávateľa o súčinnosť spravidla 24 hodín pred výkonom rozhodnutia.

Súd teda môže riaditeľov požiadať o súčinnosť aj skôr ako 24 hodín, ale nemali by už nastať situácie, že riaditelia škôl nebudú vôbec informovaní, lehota 24 hodín je minimum, ktoré by malo byť dodržané.

Riaditeľ školy, riaditeľ školského zariadenia alebo zamestnávateľ poskytne súčinnosť súdu pri výkone rozhodnutia najmä tým, že informuje o priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v čase výkonu rozhodnutia a možnosti odňatia dieťaťa v takých priestoroch školy, školského zariadenia alebo zamestnávateľa, aby priebeh výkonu rozhodnutia bol čo najviac šetrný a bol najmenšou ujmou pre dieťa, a zabezpečí, aby pri výkone rozhodnutia neboli prítomné iné deti ani ich zákonní zástupcovia.

Súd priebeh odňatia dieťaťa v priestoroch školy konzultuje s riaditeľom školy alebo školského zariadenia. Teda samotné odoberanie dieťaťa by malo prebiehať za prítomnosti riaditeľa školy alebo jeho zástupcu, ktorí by mali byť počas jeho vykonávania konzultovaní o všetkých otázkach, majúcich vplyv na priebeh odoberania v priestoroch školy.

Je veľmi dôležité, že princíp rešpektovania práv dieťaťa nemá byť aplikovaný len voči dieťaťu, na ktorom sa výkon rozhodnutia uskutočňuje, ale voči všetkým deťom, ktoré by mohli byť výkonom rozhodnutia ovplyvnené (teda ostatné deti nemôžu byť svedkami tohto výkonu rozhodnutia a práve toto musia riaditelia škôl zabezpečiť).

Podľa zákona každý, teda akákoľvek fyzická či právnická osoba (konajúca prostredníctvom štatutárnych zástupcov) je povinná poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia, teda priamo v škole sú to nielen riaditelia, ale aj učitelia či iní zamestnanci školy. Pri prebiehajúcom výkone súdneho rozhodnutia je súd oprávnený vydávať pokyny orgánom a všetkým osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.

Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému vrátane riaditeľa, učiteľa alebo iného pedagogického zamestnanca prikázať, aby:

  • v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, alebo
  • na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

Tomu, kto nesplní vyššie uvedené povinnosti, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do 1 000 eur.

5. Zápisnica o odnímaní dieťaťa

O každom úkone v rámci výkonu rozhodnutia sa spisuje záznam a ak je to vhodné a účelné, spisuje sa zápisnica, ktorá sa musí vyhotoviť vždy, ak ide o úkon odnímania dieťaťa. Zápisnica sa vyhotoví po skončení úkonu podľa poznámok urobených pri úkone a podpíše ju sudca alebo súdny úradník, ktorý realizoval výkon rozhodnutia. Zápisnicu teda riaditelia škôl nepodpisujú, ani im ju súd nezasiela.

6. Zaznamenávanie priebehu odňatia dieťaťa

Súd zabezpečí zaznamenávanie priebehu odňatia dieťaťa pomocou technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie zvuku a obrazu, pričom na takéto zaznamenávanie sa použije zariadenie patriace súdu alebo sa vypožičia zariadenie od iného súdu alebo od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Riaditelia škôl sú teda povinní takéto zaznamenávanie strpieť v priestoroch školy alebo školského zariadenia. Z vyhlášky explicitne nevyplýva, či sú v prípade potreby povinní poskytnúť záznamové zariadenia školy (napr. ak sa záznamové zariadenie tesne pred začatím alebo v priebehu výkonu rozhodnutia pokazí), avšak zo všeobecnej povinnosti súčinnosti môžeme vyvodiť aj takúto povinnosť riaditeľov, pokiaľ takýmto technickým zariadením disponujú. Dokonca by toto zaznamenanie výkonu rozhodnutia v priestoroch školy mali sami zabezpečiť v záujme ochrany práv dieťaťa, ak to súd z akýchkoľvek dôvodov nezabezpečí sám.

Súd zabezpečí, aby zo záznamu bolo zjavné najmä správanie povinného, správanie oprávneného a správanie a názor maloletého, preto rozsah zaznamenávania priebehu odňatia dieťaťa je limitovaný tým, čo má byť zo záznamu zjavné – teda zaznamenávať sa bude predovšetkým povinný, oprávnený, maloletý, prípadne úradné osoby prítomné pri výkone rozhodnutia, iné deti alebo rodičia či učitelia by nemali byť zaznamenávaní pomocou týchto technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie zvuku a obrazu.

Ustanovenia o tom, čo má byť na zázname zaznamenané, vyplynuli priamo z praxe, keď v niektorých prípadoch nebolo zrejmé, čo a ako sa má zaznamenať, preto vyhláška tieto skutočnosti bližšie spresnila. Úkony spojené so zaznamenaním priebehu odňatia dieťaťa vykoná súdny úradník alebo asistent. Vyhotovený záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu.

 

7. Doprava dieťaťa do zariadenia

Ak má byť dieťa umiestnené v zariadení, dopravu dieťaťa do tohto zariadenia zabezpečí príslušný súd použitím služobného vozidla súdu. Ak takéto vozidlo nie je možné použiť, použije sa služobné vozidlo iného súdu alebo sa doprava dieťaťa zabezpečí iným vhodným spôsobom.

 

8. Záver

Ako pri príležitosti vzniku aktuálnej vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, uviedla ministerka spravodlivosti SR: „Výkon takýchto rozhodnutí je vždy svojím spôsobom nešťastná situácia, pretože jej spravidla predchádza nejaké zlyhanie v rodine. Zrejme nikdy sa takýchto rozhodnutí nezbavíme. Ale ak sa už dejú, je dôležité, aby sa diali podľa pravidiel a s potrebnou mierou empatie.“

Je preto dôležité, aby boli riaditelia škôl s týmito pravidlami oboznámení a aby pri samotnom výkone rozhodnutia v ich škole či školskom zariadení nezabúdali, že vodiacim princípom celého vykonávacieho konania je najlepší záujem dieťaťa a rešpektovanie jeho práv.