1. Úvod
Neexistuje žiadna metóda, ktorá by dostatočne odpovedala na všetky kritické vzdelávacie otázky. Na zachytenie komplexnejšieho obrazu o tom, čo sa deje v triedach, je potrebných viacero opatrení alebo ukazovateľov výučby. Pozorovanie je jednou z metód, prostredníctvom ktorých hodnotíme kvalitu výučby a učíme sa ďalej rozvíjať.
Obsahom tohto príspevku bude zameranie sa na jednu z metód, jeden z postupov získavania informácií a údajov potrebných pri hodnotení profesijného výkonu PZ/OZ, ktorým je pozorovanie. Nie vždy, keď sa dívame na to, čo sa deje okolo nás, keď sa pozeráme na kolegov, žiakov, deti okolo nás v rôznych situáciách, môžeme povedať, že naozaj pozorujeme. Pozeranie sa na činnosť a správanie iných ľudí sa zmení na pozorovanie vtedy, keď začneme analyzovať aspekty a komponenty toho, čo vidíme, alebo sa zameriame na konkrétnu časť, vybrané prvky tejto činnosti. V porovnaní s bežným vnímaním je pozorovacie správanie plánovitejšie, selektívnejšie, podmieňované vyhľadávacím postojom a od začiatku smerované k možnosti hodnotenia pozorovaného v zmysle zastrešujúceho zámeru tejto plánovitej činnosti.
Inými slovami zámerný pozorno-selektívny spôsob vnímania, ktorý zohľadňuje špecifické aspekty na úkor celku, nazývame pozorovanie.
2. Hodnotenie založené na pozorovateľných prejavoch profesijných kompetencií
Vyššie uvedené vety objasňujú, že pozorovanie nie je to isté ako „mentálne fotografovanie“, čo ilustruje napríklad rôznosť troch očitých svedkov tej istej udalosti (nehody či incidentu), ktorých opis aktérov a sledu udalostí môže byť rôzny podľa stupňa sústredenia, zainteresovanosti, predchádzajúcich skúseností či momentálneho rozpoloženia.
To platí rovnako, ak nie aj viac pre pozorovanie vyučovacích procesov. Iba ten, kto pristupuje k pozorovaniam s istou mierou teoretickej prípravy a skúsenosti, môže postrehnúť to, čo je relevantné.
Pre kompetentné vnímanie edukačných situácií alebo odborných činností je podstatné realizovať pozorovanie v troch na seba nadväzujúcich krokoch:
- Sústredíme sa iba na javy, faktory, ktoré sú predmetom pozorovania. Vnímame a opisujeme (zaznamenávame) ich mimo celkového diania (selekcia, výber).
- Na jav, faktor nazeráme a posúdime ho mimo svojho kontextu (izolovane). Zvážime jeho možné príčiny alebo dôsledky (abstrakcia).
- Nasleduje zaradenie a posúdenie – jav, faktor zaradíme a posúdime podľa zastrešujúcich konceptov (klasifikácia).
Kvalita a spoľahlivosť výstupov pozorovania edukačného procesu alebo odbornej činnosti je prirodzene podmienená aj skúsenosťou pozorovateľa a úrovňou jeho spôsobilostí, ktoré sú súčasťou tejto kompetencie:
- analytické myslenie, ktoré je základom toho, aby sa predišlo špecifickým chybám pozorovania,
- schopnosť sústrediť sa, zamerať na konkrétny jav, faktor a tomu primerane redukovať informácie, údaje,
- vedieť priraďovať a zhodnotiť javy z vyučovacej hodiny/odbornej činnosti v širšom teoretickom koncepte,
- schopnosť systematizovať písomné záznamy,
- schopnosť identifikovať príčiny, nájsť vysvetlenia priebehu procesov a použiť ich ako základ na hodnotenie javov a vývoj alternatív.
Rozvoj týchto spôsobilostí je založený na rozširovaní teoretických vedomostí z pedagogického skúmania a ich opakovanom overovaní a porovnávaní na základe praktických skúseností z reflexie edukačného procesu, vlastnej praktickej skúsenosti alebo skupinovej reflexie. Rozvoj reflexívnej kompetencie, profesijnej spôsobilosti reflektovať a hodnotiť vlastnú pedagogickú alebo odbornú činnosť je u VPZ/VOZ predpokladom na to, aby mohol pozorovať a hodnotiť pedagogickú alebo odbornú činnosť svojich PZ/OZ. Pritom, ak hodnotenie PZ/OZ má okrem iného aj zlepšovať vzájomné vzťahy medzi riadiacim zamestnancom a jeho zamestnancami aj v pracovnom kolektíve navzájom a prispieť k zlepšovaniu pracovného výkonu, je potrebné, aby aj PZ/OZ mali možnosť rozvíjať svoje spôsobilosti pozorovania, spätnej väzby navzájom a reflexie vlastného pedagogického pôsobenia. V neposlednom rade aj preto, aby rozumeli aktivitám a systému hodnotenia, ktorého súčasťou je pozorovanie a posudzovanie ich profesijných kompetencií.
V tejto súvislosti sa ako zmysluplné javí možnosť pripraviť a realizovať aktualizačné vzdelávanie, ktoré ho súčasťou by bolo vzájomné cielené pozorovanie PZ/OZ. Obsahom aplikačnej časti by bol napríklad aj praktický nácvik:
- Opis pozorovaného javu/výučby/odbornej činnosti. Zameranie pozornosti určuje zvolený teoretický aspekt. Kto čo robí, ako, kde a akým spôsobom? Aké pozorovateľné prejavy vidíme?
- Interpretácia. Pretlmočenie a prisúdenie účelu (cieľový, kauzálny). Aký je účel tejto činnosti? Aký je cieľ spojený s týmto opatrením?
- Hodnotenie. Aké referenčné rámce, normy určujú zhodnotenie? Na základe čoho (akých premís) sa niečo javí ako úspešné/neúspešné? Ktoré subjektívne ciele, normatívne špecifikácie učebných osnov, vedecké poznatky možno identifikovať ako premenné určujúce celkový dosah a zhodnotenie pozorovaného javu, procesu?
Pozorovanie ako metóda empirického skúmania na účely interpretácie pri hodnotení a optimalizácii procesov je súčasťou cyklickej štruktúry, ktorú ilustruje schéma:
Kritický-referenčný stav výchovno-vzdelávacej praxe – Definícia problému-formulácia hypotéz (vzťah medzi premennými) – Stanovenie pozorovateľných ukazovateľov – Vývoj pozorovacích nástrojov – Realizácia pozorovania – Interpretácia výsledkov – Zohľadnenie výsledkov pozorovania do ďalšeje praxe a opäť na začiatok… Kritický-referenčný stav…
Nástroje na záznam z pozorovania
Ako vidno v znázornenom procese, na zlepšenie vnímania a analytických schopností na účel pozorovania sú rovnako dôležité teoretické základy ako vstupy, ako aj vhodné nástroje na záznam z pozorovania. Dôležité sú na to, aby sa postúpilo od povrchového vnímania pedagogických a odborných činností k ich hlbšej štruktúre. V ďalšej časti učebného textu budú uvedené niektoré materiály a námety nástrojov na zaznamenávanie pozorovania. Na úvod si uvedieme, o aké nástroje môže ísť:
Verbálne – textové nástroje sú také, ktoré používajú jazyk (opis procesu, procedúry, situácie, opisy udalostí).
Nominálne – sú založené na znakoch a kategóriách. Graficky, znakom, na škále zaznamenáme napr. výskyt určitých udalostí z hľadiska ich trvania alebo frekvencie, systémy kategórií, fázové diagramy slúžia na čo najúplnejšie zaznamenanie procesných fáz udalostí, priebehu javu a vektory na priradenie k určitým kategóriám (napr. sociálne vzťahy, formy, vyučovacie metódy, vzorce interakcie, verbálne formy, vzory spätnej väzby).
Dimenzionálne nástroje nám umožňujú zaznamenať vyjadrenie charakteristiky alebo vlastnosti, napríklad profil polarity, hodnotenie klímy alebo prostredia v triede) alebo dotazníkové nástroje všeobecného prieskumu, ktoré sú určené na určenie charakteristík konkrétnej pozorovanej situácie.
Na ktoré aspekty pedagogickej alebo odbornej činnosti sa môžeme zamerať v rámci pozorovania?
Napríklad:
Štruktúra alebo charakteristiky edukačnej jednotky, odbornej činnosti
Štruktúra, fázy, členenie a výstavba edukačnej jednotky.
Sociálne a pracovné formy.
Metodické usporiadanie edukačnej jednotky (využité metódy, logické postupy učenia).
Prítomnosť rušivých faktorov.
Použitie a funkcia médií.
Využitie a funkcia edukačných hier.
Monitorovanie úspešnosti učenia žiakov detí, plánované výstupy a zabezpečenie učebných výsledkov.
Pravidlá, rituály v triede.
Formy praktického učenia.
Správanie a činnosti PZ/OZ
Štýl vyučovania (vedenie, komunikácia atď.).
Riešenie problémov.
Charakteristika výkonovej kultúry (zaoberanie sa výkonom žiaka, motivácia, posilňovacie mechanizmy, formy implicitnej a explicitnej výkonovej kultúry, diagnostika).
Zmeny v správaní a postupov učiteľov voči rôznym triedam.
Interakcia PZ/OZ – žiak, dieťa, klient.
Uvedené aspekty sú námetom na východiská prípravy vlastného pozorovania. Podľa komplexnosti profesijného výkonu PZ/OZ a množstva aspektov pracovného výkonu je zrejmé, že pre kvalitu celkového hodnotenia, ktoré má byť obsahom hodnotiaceho rozhovoru, bude potrebné realizovať viacnásobné pozorovanie. Druhým, nemenej dôležitým dôvodom na to, aby pozorovanie bolo systémovým prvkom riadiacej činnosti VPZ/VOZ, je to, že pri jednom pozorovaní by sme ťažko zvládli korektne sledovať všetky aspekty, kritériá. Preto je dôležité pre každé konkrétne pozorovanie určiť: „Čo sa má pozorovať? Čo chcem zistiť?“ (Tak ako je to naznačené v schéme na obr. č. 1.) Od toho sa potom odvíja ďalší postup a výber, resp. tvorba nástrojov. Existuje niekoľko typov pozorovacích postupov, ktoré sa použili na preskúmanie efektívneho vyučovania (napr. grafy, ratingové stupnice, kontrolné zoznamy a opisy rozprávania).
