Pracovný pomer logopéda a školského logopéda

1. Pracovný pomer na dobu určitú

Na dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu, ktorá sa týka aj odborných zamestnancov podľa zákona č. 138/2019 Z. z., sa vzťahuje § 48 Zákonníka práce. Zákon č. 138/2019 Z. z. nestanovuje, že pracovný pomer na dobu určitú s odborným zamestnancom (na rozdiel od pedagogického zamestnanca) možno dohodnúť najkratšie na jeden školský rok, ak nejde o pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa § 48 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce. To znamená, že pracovný pomer školského logopéda môže byť dohodnutý aj na dobu kratšiu, ako je nepretržitá doba jedného školského roka (od 1. septembra kalendárneho roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka).

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát, pričom za opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa považuje taký, ktorý vznikol pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Výnimka z predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu je daná z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie. Výnimka z predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu je daná aj z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Práce vykonávané v rámci pracovnej činnosti školského logopéda by však nemali byť predmetom osobitných úprav v rámci kolektívnych zmlúv na úrovni škôl a školských zariadení, pričom kolektívna zmluva má upravovať podmienky výkonu práce a podmienky zamestnávania výhodnejšie ako je to stanovené v Zákonníku práce (nie nevýhodnejšie, resp. diskriminačne).

V zmysle uvedeného so školským logopédom je možné pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na dva roky a predĺžiť ho alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov maximálne dvakrát, okrem vecného dôvodu na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa § 48 ods. 4, písm. a) Zákonníka práce, ktorý musí byť uvedený v pracovnej zmluve.

Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím doby určitej. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú, dobu určitú je možné (už aj pred jej skončením) zmeniť na dobu neurčitú. Štandardne sa v praxi táto zmena robí vo forme dodatku k pracovnej zmluve. V prípade, ak zamestnanec po uplynutí doby určitej pokračuje vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa (aj keď len nadriadeného zamestnanca), pracovný pomer na dobu určitú sa automaticky zmení na pracovný pomer na dobu neurčitú.

V praxi sa stáva, že školy zamestnávajú školských logopédov (a niektoré ďalšie kategórie odborných zamestnancov, ktorí sú členmi podporných inkluzívnych tímov) v rámci rôznych projektov, na základe ktorých z externých (nenormatívnych) zdrojov čerpajú mzdové prostriedky. Ak trvanie takéhoto projektu financovaného z iných zdrojov štátneho rozpočtu alebo z rôznych európskych štrukturálnych fondov presahuje obdobie dvoch rokov, s daným odborným zamestnancom je možné dohodnúť pracovnú zmluvu na dobu určitú v trvaní najviac dvoch rokov. Dlhšie trvanie projektu ako dva roky nepatrí medzi zákonné výnimky na ďalšie predlžovanie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. Pri uvedených projektoch je riešením dohoda o zmene pracovnej zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú najviac po dvoch rokoch trvania pracovného pomeru na dobu určitú.

V danej súvislosti je potrebné upozorniť, že s účinnosťou od 17. júna 2020 platí § 252o Zákonníka práce, v ktorom sa ustanovuje, že počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu sa pracovný pomer na dobu určitú, ktorý bol už dvakrát predĺžený a trval najviac dva roky, umožní opätovne dohodnúť ešte jedenkrát a najviac na jeden rok. V prípade opätovného uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú sa nová právna úprava týka tých pracovných pomerov na dobu určitú, ktoré skončili v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie (tá bola v SR vyhlásená 12. marca 2020, ešte pred účinnosťou tohto zákona) do dvoch mesiacov od jej odvolania za podmienky, že opätovné dojednanie nastane v čase medzi nadobudnutím účinnosti tohto zákona, čiže od 17. júna 2020 a do dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie. V prípade predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú sa to týka pracovných pomerov, ktoré sa skončia od účinnosti tejto novely do dvoch mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie.

Uvedená novela Zákonníka práce zároveň stanovila pre zamestnávateľa povinnosť toto ďalšie („tretie“) predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru
na určitú dobu vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Ak u zamestnávateľa nepôsobí príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, zamestnávateľ rozhodne samostatne v súlade s § 12 ods. 2 Zákonníka práce.

2. Pracovný pomer a dovŕšenie 65. roku veku

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/2019 Z. z. nie je možné dohodnúť pracovný pomer odborného zamestnanca, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, na dobu neurčitú. S logopédom a školským logopédom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, možno uzatvoriť pracovný pomer, resp. tento pracovný pomer opätovne znovu dohodnúť len na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. V zmysle prechodných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z. pracovný pomer odborného zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov do 31. augusta 2019, sa skončí najneskôr 31. augusta 2020.

V prípade riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorý k 31. augustu 2019 dovŕšil 65 rokov veku, naďalej plynie jeho funkčné obdobie, pričom pracovný pomer sa skončí až uplynutím tohto obdobia. S účinnosťou od 1. januára 2022 je v zmysle § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. stanovené, že PZ/OZ patrí pri skončení pracovného pomeru z dôvodu dovŕšenia 65 rokov najneskôr do konca príslušného školského roka odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nadbytočnosť). V tomto smere MŠVVaŠ SR vydalo aktualizáciu (03.05.2022).

Ak sa ukončil pracovný pomer so 65-ročným zamestnancom priamo zo zákona k 31. 08. 2021 a tento zamestnanec v škole ešte pracuje na dobu určitú (uzatvoril nový pracovný pomer), pri skončení tohto pracovného pomeru mu nebude patriť odstupné, pretože nejde o skončenie podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. Povinnosť vrátiť odstupné (resp. jeho pomernú časť podľa toho, kedy bol uzatvorený nový pracovný pomer na dobu určitú) vzniká pri opätovnom nástupe k tomu istému zamestnávateľovi, avšak zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, že toto odstupné vrátiť nemusí (§76 ods. 4 Zákonníka práce). Odstupné sa nevracia pri nástupe k inému (novému) zamestnávateľovi (uzatvorenie
pracovného pomeru na dobu určitú s novým zamestnávateľom).

Skončenie pracovného pomeru má byť najneskôr do konca šk. roka, v ktorom je dovŕšený vek 65 rokov – to znamená, že možné to je aj kedykoľvek v priebehu školského roka. PZ/OZ alebo zamestnávateľ to môže urobiť aj skôr ako do konca šk. roka, pričom špecifikované nie je, či má ísť o výpoveď zo strany zamestnanca, zamestnávateľa alebo dohodou (právny titul ukončenia nie je rozhodujúci, dôležité je, aby to bolo na základe § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z.). Posledný termín na ukončenie pracovného pomeru je do konca školského roka, v ktorom (PZ/OZ) dovŕšil 65 rokov.

3. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Uzavretie niektorej z dohôd – dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov, je podmienené splnením zákonných podmienok výnimočnosti. V tomto zmysle musí ísť o príležitostnú (jednorazovú) prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Legislatíva definuje uzatvorenie dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ako niečo výnimočné, nie každodenné a bežné. To znamená, že tieto formy sa nemajú využívať pri prácach, pri ktorých má byť uzatvorená pracovná zmluva.

Zákon č. 138/2019 Z. z. konkrétne určuje, ktoré jeho ustanovenia sa nevzťahujú na výkon pracovnej činnosti PZ a OZ, ktorý vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ide o tieto okruhy zákonných ustanovení, ktoré sa na PZ a OZ ako „dohodára“ nevzťahujú:

  1. § 28 – § 39; „dohodár“ sa nezaraďuje do kariérových stupňov (PZ/OZ začínajúci, samostatný, s prvou atestáciou,
    s druhou atestáciou)
  2. „dohodár“ sa nezaraďuje do kariérových pozícií, čo predstavuje funkčné zaradenie PZ alebo funkčné zaradenie OZ, ktorý vykonáva špecializované činnosti alebo riadiace činnosti
  3. § 40 – § 70; „dohodára“ sa netýka problematika profesijného rozvoja, vzdelávania PZ a OZ v jednotlivých organizačných formách (kvalifikačné, špecializačné, funkčné, adaptačné, predatestačné, inovačné, aktualizačné), vrátane atestácií
  4. „dohodára“ sa netýka pravidelné každoročné hodnotenie PZ a OZ, ktorého predmetom sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií
  5. vo vzťahu k „dohodárovi“ zamestnávateľ nerealizuje starostlivosť o PZ a OZ definovanú v § 79 zákona č. 138/2019 Z. z. (úhrada vakcín proti chrípke a hepatitíde typu A a B v prípade školy alebo školského zariadenia, ktorú navštevuje najmenej 50 % detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu navštevujúcich detí alebo žiakov k 15. septembru začínajúceho školského roka)
  6. zamestnávateľ nie je povinný najmenej jedenkrát ročne zabezpečiť PZ a OZ vykonávajúcim prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo a umožniť im absolvovať poradenstvo zamerané na predchádzanie a zvládanie agresivity, sebapoznanie a riešenie konfliktov

Zákon č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2022 k uvedeným okruhom zákonných ustanovení (ktoré sú účinné naďalej) pridal v § 2 ods. 5 ďalšiu výnimku: Na PZ a OZ, ktorý vykonáva pracovnú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje ani § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 138/2019 Z. z., t. j. že vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej školy, učiteľa strednej školy, učiteľa jazykovej školy, učiteľa profesijného rozvoja, školského špeciálneho pedagóga, školského digitálneho koordinátora a odborného zamestnanca (teda aj školského logopéda) je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

4. Dovolenka

V zmysle § 103 ods. 3, písm. a) Zákonníka práce je dovolenka odborného zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť podľa zákona č. 138/2019 Z. z. najmenej osem týždňov v kalendárnom roku.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., ktorej obsahom je priaznivejšia úprava pracovných podmienok vrátane platových podmienok a podmienok zamestnávania určuje, že všetci zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje § 103 ods. 3 Zákonníka práce, majú nárok na dovolenku vo výmere deväť týždňov. Z uvedeného vyplýva, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa stanovuje minimálny štandard, ktorý je vyšší ako ten upravený Zákonníkom práce. Preto aj logopéd a školský logopéd ako odborný zamestnanec má dovolenku na kalendárny rok určenú vo výmere deväť týždňov.