Predpoklady výkonu pracovnej činnosti školského psychológa

1. Úvod

Všetci odborní zamestnanci, medzi ktorých patrí kategória psychológa a školského psychológa, vykonávajúci pracovnú činnosť odborných zamestnancov podľa zákona č. 138/2019 Z. z., musia po celý čas výkonu svojej pracovnej činnosti spĺňať všeobecne stanovené predpoklady podľa § 9 zákona č. 138/2019 Z. z., ktorými sú:

  • kvalifikačné predpoklady
  • bezúhonnosť
  • zdravotná spôsobilosť
  • ovládanie štátneho jazyka

Cieľom ustanovených predpokladov na výkon pracovnej činnosti je zabezpečiť rovnaké podmienky na výchovu a vzdelávanie a poskytovanie služieb odborného poradenstva a prevencie vo všetkých školách a školských zariadeniach bez ohľadu na zriaďovateľa alebo vyučovací jazyk.

 

2. Kvalifikačné predpoklady a ich posudzovanie

Zákon č. 138/2019 Z. z. dal zamestnávateľovi kompetenciu posúdiť splnenie kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Pracovnoprávny vzťah školského psychológa nemožno zo strany zamestnávateľa (riaditeľa školy alebo školského zariadenia) uzavrieť a nemôže trvať bez toho, aby nedošlo k posúdeniu splnenia kvalifikačných predpokladov.

Nesplnenie kvalifikačných predpokladov
Prípadné nesplnenie kvalifikačných predpokladov je zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne oznámiť. Všetci pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci sú povinní s cieľom posúdenia kvalifikačných predpokladov zamestnávateľovi predložiť doklad o vzdelaní vydaný podľa zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o vysokých školách) a zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo doklad o uznaní odbornej kvalifikácie získanej v inom štáte vydaný v zmysle zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 276/2017 Z. z.

Konkrétne pri dokladoch o absolvovanom vzdelaní podľa predpisov účinných od 1. apríla 2002 je to vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu. Pri dokladoch o absolvovanom vzdelaní podľa predpisov účinných od 1. júla 1990 do 31. marca 2002 je to diplom, vysvedčenie o štátnej skúške alebo iný doklad preukazujúci vykonanie štátnej skúšky. Doklady o absolvovanom vzdelaní, ktorými sa preukazuje splnenie kvalifikačných predpokladov spolu s názvami predpisov, podľa ktorých boli doklady vydané a účinnosti týchto predpisov sú uvedené v prílohe vyhláška č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Ak zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia kvalifikačných predpokladov zamestnávateľom, môže požiadať o preskúmanie posúdenia príslušný regionálny úrad školskej správy. Ak sa nestotožňuje so závermi regionálneho úradu, má právo požiadať o preskúmanie posúdenia Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, v danom prípade školského psychológa, sú vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore a príslušnom študijnom programe, ak je špecifikovaný. Ďalej je to kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/2019 Z. z. a z neho vyplývajúce všeobecne záväzné právne predpisy a dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje. Školský psychológ musí mať ukončené najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v požadovaných odboroch vzdelávania alebo študijných odboroch a v príslušných študijných programoch, ktoré sú upravené v osobitnom nariadení.

Ak školský psychológ nie je absolventom vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore psychológia a študijnom programe realizovanom v rámci študijného odboru psychológia, ktorý môže byť zameraný aj na pedagogickú psychológiu, školskú psychológiu, poradenskú psychológiu alebo pracovnú a organizačnú psychológiu, a zároveň disponuje vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa učiteľského zamerania a vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa vyžadovaného pre ďalšie kategórie odborných zamestnancov, môže získať vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v kategórii psychológ a školský psychológ absolvovaním kvalifikačného vzdelávania.

Osobitné postavenie majú absolventi vysokoškolského vzdelania druhého stupňa študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov a učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, ktorí vzdelanie získali podľa predpisov účinných od 1. apríla 2002 do 31. augusta 2019 a ktorých študijné programy boli zamerané na učiteľstvo psychológie v kombinácii s iným predmetom. Títo absolventi s cieľom splnenia kvalifikačných predpokladov neabsolvujú kvalifikačné vzdelávanie v podobe rozširujúceho štúdia, ale špecializačné vzdelávanie školskej psychológie.

 

3. Požadované študijné odbory a študijné programy podľa prílohy vyhlášky

Vyhláška MŠVVaŠ SR č.173/2023 Z. z. obsahuje v prílohe č. 11 kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ. V nej sú uvedené študijné odbory a študijné programy požadovaného vzdelania v rámci vysokoškolského vzdelania druhého stupňa so špecifikáciou požiadaviek na kvalifikačné vzdelávanie a ďalšie vzdelanie, ktorým je v kategórii psychológ a školský psychológ špecializačné vzdelávanie a dĺžku výkonu pracovnej činnosti.

 

4. Kvalifikačné vzdelávanie ako spôsob získania vzdelania na výkon pracovnej činnosti

Kvalifikačné vzdelávanie je jednou z organizovaných foriem vzdelávania odborných zamestnancov v profesijnom rozvoji ako procese prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií, získavania profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností alebo na výkon činnosti vedúceho odborného zamestnanca, získavania profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa, overovania profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa, získavania vzdelania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon ďalšej pracovnej činnosti alebo využívania a hodnotenia získaných profesijných kompetencií.

Cieľ kvalifikačného vzdelávania
Cieľom kvalifikačného vzdelávania v prípade odborných zamestnancov je získanie vzdelania, ktorým odborný zamestnanec v príslušnom stupni vyžadovaného vzdelania získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca. Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ je organizované ako rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti psychológa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a školského psychológa. Uvedené rozširujúce štúdium je súčasťou kvalifikačného vzdelávania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ, pričom môže byť poskytované:

  • Vysokou školou, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v kategórii psychológ/školský psychológ. Vysoká škola organizuje rozširujúce štúdium ako jednoduchý program podľa príslušného študijného programu. Program rozširujúceho štúdia schvaľuje rektor vysokej školy, ak vnútorné predpisy vysokej školy neurčujú inak.
  • Organizáciou zriadenou ministerstvom školstva, ktorá rozširujúce štúdium organizuje ako jednoduchý program v rozsahu najmenej 200 hodín. Odborným garantom rozširujúceho štúdia je odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent alebo umelecko-pedagogickým titulom docent v študijnom odbore, ktorý sa týka obsahu rozširujúceho štúdia. Program rozširujúceho štúdia schvaľuje ministerstvo školstva.

Rozširujúce štúdium
S účinnosťou od 1. januára 2022 sa rozšíril okruh oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania aj na iné právnické osoby, ktoré priamo poverí ministerstvo školstva. Rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti psychológa a školského psychológa v školách a školských zariadeniach sa vyžaduje u tých zamestnancov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušných študijných odboroch a študijných programoch, ktoré sú presne definované a ktorými zároveň spĺňajú kvalifikačné predpoklady vzťahujúce sa na nasledovné kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov:

  • učiteľa školy a školského zariadenia (učiteľ materskej školy, učiteľ prvého stupňa základnej školy, učiteľ druhého stupňa základnej školy, učiteľ strednej školy, učiteľ základnej umeleckej školy)
  • majstra odbornej výchovy v strednej odbornej škole, ktorý poskytuje odborný výcvik majstra odbornej výchovy, ktorý poskytuje odbornú prax alebo
  • vychovávateľa v školách a školských zariadeniach.

Rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti psychológa a školského psychológa v školách a školských zariadeniach sa vyžaduje aj u tých zamestnancov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušných študijných odboroch a študijných programoch, ktorým zároveň spĺňajú kvalifikačné predpoklady vzťahujúce sa na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii školský špeciálny pedagóg, spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii sociálny pedagóg, špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg, spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii kariérový poradca, spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii logopéd a školský logopéd a spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii liečebný pedagóg.

 

5. Požadované vzdelanie

Požadovaným vzdelaním, ktorým sa spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ bez potreby kvalifikačného vzdelávania v podobe rozširujúceho štúdia alebo špecializačného vzdelávania, je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore psychológia alebo v príslušnom študijnom programe realizovanom v rámci študijného odboru psychológia, ktorý môže byť zameraný aj na pedagogickú psychológiu, školskú psychológiu, poradenskú psychológiu alebo pracovnú a organizačnú psychológiu.

Uvedené vysokoškolské vzdelanie môže byť získané podľa predpisov účinných do 31. marca 2002 a podľa predpisov účinných od 1. apríla 2002 do 31. augusta 2019.

 

6. Požiadavka na dĺžku výkonu pracovnej činnosti

Pri vzdelaní získanom podľa predpisov účinných do 31. marca 2002 v študijnom odbore pedagogika – psychológia, ktorý bolo možné absolvovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave do 31. decembra 1995, s cieľom splnenia kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ sa ustanovuje dĺžka výkonu pracovnej činnosti. Tá je stanovená v rozsahu najmenej 10 rokov pracovnej činnosti v oblasti psychológie alebo v oblasti poradenstva.

 

7. Špecializačné vzdelávanie

Špecializačné vzdelávanie v školskej psychológii je určené pre absolventov vysokoškolského magisterského štúdia v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov, študijného programu zameraného na učiteľstvo psychológie v kombinácii s iným predmetom a pre absolventov vysokoškolského magisterského štúdia v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, študijného programu zameraného na učiteľstvo psychológie v kombinácii s iným predmetom.

Toto vzdelávanie môže poskytnúť len vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie vyžadované na výkon pracovnej činnosti. Štúdium je ukončené záverečnou skúškou, obhajobou záverečnej práce zo školskej psychológie, pričom úspešný absolvent štúdia dostane osvedčenie o absolvovaní štúdia, ktoré okrem iných náležitostí musí mať uvedený názov špecializačného štúdia a poskytnutý rozsah vzdelávania v hodinách.

Toto štúdium je zamerané na prehĺbenie, rozšírenie a doplnenie nových teoretických a praktických vedomostí z aplikovanej psychologickej disciplíny – školskej psychológie a na získanie špecifických poznatkov, zručností a spôsobilostí pre prácu školského psychológa v školách a v školských zariadeniach (z oblasti prevencie, diagnostiky, poradenstva a nápravy problémov žiakov v učení, správaní, profesionálnej orientácie a voľby povolania, sociálnych vzťahov a realizácie preventívnych a rozvíjajúcich programov).

 

8. Získanie vzdelania na výkon pracovnej činnosti a lehoty na získanie kvalifikačného predpokladu

Vo všeobecnosti platí, že ak zamestnanec pri prijatí do pracovného pomeru nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený v zákone č. 138/2019 Z. z., je povinný ho splniť v čase ustanovenom v zákone č. 138/2019 Z. z. Po tomto čase nemožno nesplnenie osobitného kvalifikačného predpokladu odpustiť (§ 2 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.).

Lehota na získanie kvalifikačného predpokladu je v zákone č. 138/2019 Z. z. stanovená len pre pedagogických zamestnancov. Podľa § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. pedagogický zamestnanec je povinný splniť kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti najneskôr do štyroch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy alebo školského zariadenia. Po preradení do inej kategórie pedagogického zamestnanca je pedagogický zamestnanec povinný splniť kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu najneskôr do dvoch rokov odo dňa preradenia. Ustanovenie § 83 zákona č. 138/2019 Z. z. súvisí s možnosťou zamestnať na pracovnej pozícii pedagogického zamestnanca aj odborníka z praxe, ktorý nemá profesijné kompetencie, potrebné pre výkon pracovnej činnosti.

Na pracovnej pozícii odborného zamestnanca sa predpokladá uzatvorenie pracovného pomeru s odborníkom s príslušným požadovaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. V § 2 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. sa ustanovuje, že uchádzať sa o prijatie do pracovného pomeru k zamestnávateľovi, pri ktorom sa vykonávajú práce vo verejnom záujme, môže len fyzická osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený na výkon práce, ktorú bude pre zamestnávateľa vykonávať, ak zákon neustanovuje výnimku z tejto podmienky.

Zamestnávateľ nemôže uzatvoriť pracovný pomer s osobou, ktorá nespĺňa ustanovený kvalifikačný predpoklad na prácu, ktorú bude pre zamestnávateľa vykonávať.

Napríklad akákoľvek škola alebo školské zariadenie nemôže uzatvoriť pracovný pomer na vykonávanie pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii psychológ a školský psychológ s fyzickou osobou, ktorá nezískala minimálne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa z dôvodu, že na vykonávanie uvedených činností je zákonom ustanoveným kvalifikačným predpokladom minimálne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v stanovených študijných odboroch a študijných programoch. V § 2 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. sa ustanovuje kvalifikačný predpoklad na účely zákona č. 553/2003 Z. z. pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú bude zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Kvalifikačným predpokladom na účely zákona č. 553/2003 Z. z. ustanoveným pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je vzdelanie vo vzťahu k požadovanému stupňu vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorý je ustanovený osobitným právnym predpisom.

Osobitným kvalifikačným predpokladom na účely uvedeného zákona je absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú podľa nejakého právneho predpisu nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť.

Študijné odbory
Pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sú kvalifikačné predpoklady vo vzťahu k požadovanému stupňu vzdelania ustanovené takisto v osobitnom predpise, ktorými sú zákon č. 138/2019 Z. z. a vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. Uvedené právne predpisy ustanovujú stupne vzdelania a študijné odbory realizované v rámci príslušných študijných programov, ktoré sú požadované na vykonávanie pracovnej činnosti podľa jednotlivých kategórií a podkategórií pedagogických zamestnancov a kategórií odborných zamestnancov a zároveň ustanovujú ako kvalifikačný predpoklad na vykonávanie pracovnej činnosti odborných zamestnancov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Študijný odbor je oblasť (predmet) vzdelávania. Každý študijný odbor je definovaný obsahom, ktorý je určovaný oblasťou a rozsahom vedomostí a schopností, ktoré patria do profilu absolventa. Študijný program je súbor predmetov a pravidiel na ich absolvovanie. Je zostavený tak, že ich úspešné absolvovanie umožní získať vysokoškolské vzdelanie príslušného stupňa.

Školský psychológ, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore, ktorý je zameraný na učiteľstvo, vychovávateľstvo, špeciálnu pedagogiku, sociálnu prácu, pedagogiku, logopédiu a liečebnú pedagogiku, resp. študijné odbory a študijné programy zamerané na kariérové poradenstvo, získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti prostredníctvom rozširujúceho štúdia pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti školského psychológa v školách a školských zariadeniach.

Kvalifikovaný učiteľ predmetu psychológia v kombinácii s iným predmetom s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa získa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti úspešným absolvovaním špecializovaného vzdelávania školskej psychológie poskytovaného výlučne vysokou školou. Lehotu na splnenie kvalifikačných predpokladov určí zamestnávateľ, ktorý uzavrel so zamestnancom pracovnú zmluvu na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii psychológ a školský psychológ.

 

9. Financovanie rozširujúceho štúdia a špecializačného vzdelávania

Ak odborný zamestnanec absolvuje rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti psychológa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a školského psychológa v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované organizáciou zriadenou ministerstvom školstva, oprávnené náklady hradí poskytovateľ.

Ak ide o rozširujúce štúdium v súlade s plánom profesijného rozvoja a ročným plánom vzdelávania poskytované vysokou školou, oprávnené náklady môže (avšak nemusí) hradiť zamestnávateľ.

Účel kvalifikačného vzdelávania, ktorým v prípade nekvalifikovaného školského psychológa je rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti školského psychológa v školách a školských zariadeniach, sa preukazuje kópiou plánu profesijného rozvoja a kópiou ročného plánu vzdelávania opatrenou odtlačkom pečiatky zamestnávateľa a podpisom štatutárneho zástupcu zamestnávateľa alebo dohodou o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce.

Náklady v súvislosti s realizáciou špecializačného vzdelávania podľa § 63 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. sú hradené odborným zamestnancom, zamestnávateľom alebo zriaďovateľom, poskytovateľom, z prostriedkov Európskej únie alebo z prostriedkov inej fyzickej alebo právnickej osoby.

Keďže špecializačné vzdelávanie zo školskej psychológie s cieľom splnenia kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ poskytuje len vysoká škola, a to spravidla v trvaní štyroch semestrov a v časovom rozsahu cca 240 hodín, pričom poplatok za toto štúdium sa pohybuje v rozmedzí približne 1 400 – 1 600 eur, v prevažnej väčšine prípadov je štúdium hradené tými zamestnancami, ktorí potrebujú spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii psychológ a školský psychológ.

 

10. Zdravotná spôsobilosť

Zdravotná spôsobilosť je ďalším obligatórne stanoveným všeobecným predpokladom výkonu pracovnej činnosti odborných zamestnancov, ktorú musia spĺňať po celý čas výkonu pracovnej činnosti a ktorá sa vzťahuje aj na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca zaradeného v kategórii psychológ a školský psychológ.

Podľa § 16 zákona č. 138/2019 Z. z. je zdravotná spôsobilosť definovaná ako telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť odborného zamestnanca. Preukazuje sa pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu lekárskym potvrdením, ktoré vydá lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Ak je odborný zamestnanec zamestnancom zariadenia sociálnej pomoci, okrem preukázania zdravotnej spôsobilosti podľa zákona č. 138/2019 Z. z. sa vyžaduje aj preukázanie psychickej spôsobilosti podľa § 58 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Psychická spôsobilosť
Do profesijnej štruktúry zamestnancov centra pre deti a rodiny, ktoré vykonáva opatrenia pobytovou formou podľa § 4 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 103/2018, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, možno zaradiť aj pracovnú činnosť odborného zamestnanca v kategórii psychológ. Takýto zamestnanec musí spĺňať aj požiadavku psychickej spôsobilosti. V prípade pochybností zamestnávateľa o možnej zmene zdravotnej spôsobilosti počas výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca sa vyžaduje lekársky posudok, vypracovaný lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý je odborný zamestnanec povinný predložiť najneskôr do 90 dní od výzvy zamestnávateľa.

Ak odborný zamestnanec podľa lekárskeho posudku nespĺňa zdravotnú spôsobilosť na výkon pracovnej činnosti, zamestnávateľ postupuje podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce výpoveď zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Náklady priamo spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti lekárskym posudkom počas výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca uhrádza zamestnávateľ.

 

11. Bezúhonnosť

Pedagogickí zamestnanci a aj odborní zamestnanci musia ako jeden z predpokladov výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca byť bezúhonný. Od 1.1.2022 sa za bezúhonného na účely výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca nepovažuje ten, to bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Ak ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin vydierania, trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie alebo o trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení, za bezúhonného sa nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený.

Bezúhonnosť preukazovali do 31.12.2025 pedagogickí zamestnanci odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Od 1. januára 2026 preukazujú pedagogickí zamestnanci bezúhonnosť výpisom z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou nie starším ako tri mesiace.

Ak išlo o cudzinca, bezúhonnosť sa preukazovala do 31.12.2025 dokladom o bezúhonnosti obdobným odpisu registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, nie starším ako tri mesiace predloženým zamestnávateľovi spolu s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Ak ide o cudzinca, od 1. januára 2026 sa bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, nie starším ako tri mesiace predloženým zamestnávateľovi spolu s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Zamestnávateľ overuje spĺňanie predpokladu bezúhonnosti v centrálnom registri; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorým je zariadenie sociálnej pomoci.

Úspešný uchádzač o výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca preukazuje bezúhonnosť v

  • prvom pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,
  • pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca a pred ktorým nevykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov,
  • pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení a pred ktorým vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v zariadení sociálnej pomoci, alebo
  • pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení a pred ktorým vykonával v služobnom pomere pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca v škole zriadenej ministerstvom vnútra.

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec poskytne na účel preukázania bezúhonnosti najneskôr do 30 dní po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu regionálnemu úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou.

Teda pedagogickí a odborní zamestnanci preukazujú bezúhonnosť len v prvom pracovnoprávnom vzťahu, v ktorom budú vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo mali prerušenú pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo ak pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca vykonávali v školách a školských zaradeniach zriadených MPSVaR SR alebo MV SR. Pri opakovane uzatváraných pracovných pomeroch, medzi ktorými neuplynuli tri roky, zamestnávateľ overuje spĺňanie predpokladu bezúhonnosti v centrálnom registri; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorým je zariadenie sociálnej pomoci. Od 1. januára 2026 je úspešný uchádzač povinný poskytnúť na účel preukázania bezúhonnosti najneskôr do 30 dní po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu regionálnemu úradu školskej správy údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou.

Podľa § 15 zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmení vo výpise z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Vo výpise z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou sa uvedú aj zahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak ide o trestné činy ustanovené podľa § 29 písm. a).

Výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou sa vydá na žiadosť fyzickej osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená. Žiadosť o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou môže podať aj oprávnený orgán uvedený v § 21 ods. 6 zákona ,podľa ktorého na účely preukázania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon, sa výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou vydáva Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR na účely preukázania bezúhonnosti športových odborníkov, pre potreby práce s deťmi a mládežou a na účely preukázania bezúhonnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, regionálnemu úradu školskej správy na účely preukázania bezúhonnosti úspešného uchádzača o výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca alebo pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ak tento zákon v § 23 neustanovuje inak. Na podanie žiadosti o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou sa primerane vzťahujú ustanovenia § 12 a 13.

Žiadosť o výpis z registra trestov podľa § 12 ods. 4 písm. a) zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré poskytuje fyzická osoba budúcemu zamestnávateľovi, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať:,

  • meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť o výpis z registra trestov týka,
  • dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, štát narodenia, adresu trvalého pobytu,
  • štátne občianstvo,
  • druh a číslo dokladu totožnosti
  • pohlavie,
  • meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov.

A to sú údaje, ktoré je podľa § 20 ods. 3 zákona č. 192/ 2023 Z. z. o registri trestov povinný pedagogický zamestnanec poskytnúť, do 30 dní po uzavretí pracovnoprávneho vzťahu regionálnemu úradu školskej správy aj na účely vydania výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou. Žiadosť o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou oprávneného orgánu musí obsahovať okrem hore uvedených údajov uvedených v § 12 ods. 4 zákona aj číslo konania a presné označenie orgánu, ktorý o výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou žiada, meno a priezvisko určenej osoby oprávneným orgánom, ktorej meno a priezvisko tento orgán vopred písomne oznámi generálnej prokuratúre.

Uvedené údaje zašle regionálny úrad školskej správy do siedmich dní od ich poskytnutia prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre SR na vydanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou. Regionálny úrad školskej správy po zaslaní oznámenia zamestnávateľovi, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti, bezodkladne zlikviduje údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou.

Ďalší postup regionálneho úradu školskej správy, resp. postup pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanec pri podaní námietky voči oznámeniu regionálneho úradu o nesplnení predpokladu bezúhonnosti ministerstvu školstva, upravuje § 15a ods. 5 až 7 zákona č. 138/2019 Z. z.

Uchádzač o výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca preukazuje čestným vyhlásením

  • bezúhonnosť,
  • skutočnosť, že voči jeho osobe nie je vznesené obvinenie, a
  • skutočnosť, že na jeho osobu nie je podaná obžaloba

Úspešný uchádzač, ktorý nastupuje do pracovnoprávneho vzťahu k viacerým zamestnávateľom, určí jedného zamestnávateľa, ktorému regionálny úrad školskej správy oznámi skutočnosť, či úspešný uchádzač spĺňa predpoklad bezúhonnosti alebo nespĺňa predpoklad bezúhonnosti; to neplatí, ak ide o zamestnávateľa, ktorým je zariadenie sociálnej pomoci. Ďalší zamestnávateľ overí splnenie predpokladu bezúhonnosti v centrálnom registri.

Ak pedagogický zamestnanec neposkytol, resp. neposkytne, na účel preukázania bezúhonnosti uvedené údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, nepovažuje sa na účely zákona č. 138/2019 Z. z. za bezúhonného.

Okrem toho je pedagogický zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi bezodkladne vznesenie obvinenia voči jeho osobe vo veci spáchania trestného činu uvedeného v § 15 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. v lehote do desiatich dní odo dňa doručenia uznesenia o vznesení obvinenia. Zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu môže pozastaviť výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancov, ktorý oznámil vznesenie obvinenia voči jeho osobe podľa predchádzajúceho odseku, alebo ak sa zamestnávateľ inak dozvie o vznesení obvinenia voči pedagogickému zamestnancovi vo veci spáchania trestného činu podľa § 15 ods. 1 zákona.

Taktiež je pedagogický zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi podanie obžaloby na jeho osobu vo veci spáchania trestného činu podľa § 15 ods. 1 zákona v lehote do desiatich dní odo dňa doručenia podania obžaloby.

Zamestnávateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu podľa predchádzajúceho odseku, alebo ak sa zamestnávateľ inak dozvie o podaní obžaloby na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca vo veci spáchania trestného činu podľa § 15 ods. 1.

Počas pozastavenia výkonu pracovnej činnosti patrí pedagogickému zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pracovnej činnosti. Ak pedagogický zamestnanec nebol právoplatne odsúdený, zamestnávateľ mu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ukončil pozastavenie výkonu pracovnej činnosti, doplatí rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený.

Ak pominuli dôvody straty bezúhonnosti, fyzická osoba poskytne na účel preukázania bezúhonnosti regionálnemu úradu školskej správy údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou. Pri preukazovaní predpokladu bezúhonnosti sa postupuje podľa § 15a ods. 3 až 6 zákona č. 138/2019 Z. z.

Ak bol pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pracovný pomer sa skončí najneskôr uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom sa o tejto skutočnosti zamestnávateľ dozvedel.

Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neposkytne na účel preukázania bezúhonnosti údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, nepovažuje sa na účely tohto zákona za bezúhonného a pracovný pomer sa skončí najneskôr do desiatich dní od uplynutia lehoty podľa § 15a ods. 2.

12. Ovládanie štátneho jazyka

Ovládanie štátneho jazyka je predpokladom na výkon pracovnej činnosti, ktorý musia spĺňať všetci pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci bez ohľadu na kategóriu, podkategóriu, alebo druh školy. Týmto predpokladom sa má zabezpečiť výkon práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ide o všeobecnú povinnosť, týkajúcu sa všetkých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov bez ohľadu na ich národnosť.

Ak školský psychológ získal vzdelanie v inom jazyku ako v slovenskom jazyku, v § 17 zákona č. 138/2019 Z. z. sa ustanovil spôsob preukázania ovládania štátneho jazyka vo forme dokladu o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka. Ovládanie štátneho jazyka sa preukazuje pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu. Odborný zamestnanec nemusí preukazovať ovládanie štátneho jazyka, ak zo štátneho jazyka alebo v štátnom jazyku vykonal maturitnú skúšku, štátnu skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku.

 

13. Zaraďovanie do kariérových stupňov

Rozvoj profesijných kompetencií počas výkonu pracovnej činnosti odborných zamestnancov je formálne vyjadrený prostredníctvom štyroch kariérových stupňov:

  • začínajúci odborný zamestnanec
  • samostatný odborný zamestnanec
  • odborný zamestnanec s prvou atestáciou
  • odborný zamestnanec s druhou atestáciou

Kariérové stupne sú naviazané na rozširovanie profesijných kompetencií v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, čo priamo súvisí s kvalitou pracovnej činnosti odborného zamestnanca. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. v názve kariérového stupňa zamestnávateľ zohľadňuje zaradenie odborného zamestnanca do príslušnej kategórie. Školský psychológ s prvou atestáciou vykonáva okrem činností podľa § 33 zákona č. 138/2019 Z. z. aj pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom kariérového stupňa samostatný školský psychológ. Školský psychológ s druhou atestáciou vykonáva okrem činností podľa § 34 zákona č. 138/2019 Z. z. aj pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom kariérového stupňa školský psychológ s prvou atestáciou alebo samostatný školský psychológ.

 

13.1 Začínajúci školský psychológ a jeho adaptačné vzdelávanie

Školský psychológ je zaradený do kariérového stupňa začínajúci školský psychológ v prípade, že nastúpil do prvého pracovného pomeru, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť odborného zamestnanca, alebo zmenil zamestnávateľa pred ukončením adaptačného vzdelávania. Začínajúci odborný zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho odborného zamestnanca, ktorému podľa § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume 4 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %, ak túto činnosť vykonáva u jedného začínajúceho odborného zamestnanca, alebo v sume 8 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14 %, ak túto činnosť vykonáva u dvoch alebo u viacerých začínajúcich odborných zamestnancov.

Uvádzajúcim odborným zamestnancom začínajúceho odborného zamestnanca môže byť odborný zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie odborného zamestnanca a najmenej do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Ak nie je možné zabezpečiť uvádzajúceho odborného zamestnanca z vlastných personálnych zdrojov podľa § 31 ods. 3 až 5 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022, o uvádzanie začínajúceho odborného zamestnanca riaditeľ školy alebo riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci požiada inú školu, iné školské zariadenie, iné zariadenie sociálnej pomoci alebo organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Ak to nie je možné, uvádzajúcim odborným zamestnancom môže byť samostatný odborný zamestnanec s najmenej desiatimi rokmi výkonu pracovnej činnosti. Ak ani to nie je možné, uvádzajúcim odborným zamestnancom môže byť priamy nadriadený.

Z uvedeného vyplýva, že začínajúci psychológ a školský psychológ vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho odborného zamestnanca, ktorým môže byť psychológ a školský psychológ s prvou alebo druhou atestáciou, prípadne aj samostatný školský psychológ s najmenej desiatimi rokmi výkonu pracovnej činnosti a v úplne poslednom prípade, ak tieto podmienky nie je možné splniť, uvádzajúcim môže byť aj priamy nadriadený školského psychológa.

Ak začínajúci školský psychológ vykonáva pracovnú činnosť pre najmenej dvoch zamestnávateľov, zvolí si poskytovateľa adaptačného vzdelávania (§ 51 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.). V praxi to znamená, že v danom prípade sa školský psychológ samostatne rozhodne, u ktorého zamestnávateľa absolvuje adaptačné vzdelávanie, pričom druhému zamestnávateľovi predloží protokol o úspešnom ukončení adaptačného vzdelávania. Z uvedeného vyplýva, že adaptačné vzdelávanie odborného zamestnanca je možné absolvovať len raz, pričom jeho poskytovateľom môže byť len jeden zamestnávateľ. Ak začínajúci školský psychológ zmení zamestnávateľa počas adaptačného vzdelávania, nový zamestnávateľ má akceptovať už absolvovanú dobu adaptačného vzdelávania u predchádzajúceho zamestnávateľa, ak bude zaradený do kategórie odborný zamestnanec.

Dĺžka trvania adaptačného vzdelávania
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. začínajúci odborný zamestnanec je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť. Preto každý začínajúci psychológ a školský psychológ je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť školského psychológa. Uvedená lehota sa podľa § 31 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. predlžuje o:

  • prerušenie výkonu pracovnej činnosti z dôvodu čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo
  • pracovnej neschopnosti, ktorá trvá najmenej 90 dní

Zaradenie do adaptačného vzdelávania
Každý začínajúci školský psychológ má byť riaditeľom zaradený do adaptačného vzdelávania najneskôr do piatich dní od vzniku pracovného pomeru , a to bez ohľadu na splnenie kvalifikačných predpokladov začínajúceho odborného zamestnanca (§ 51 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z.). Škola, školské zariadenie, zariadenie sociálnej pomoci a organizácia zriadená ministerstvom školstva, ktoré podľa § 51 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. sú poskytovateľom adaptačného vzdelávania, samostatne určujú dĺžku jeho trvania (dvojročná lehota od nástupu do prvého pracovného pomeru sa vzťahuje len na úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania). Adaptačné vzdelávanie schvaľuje riaditeľ (štatutárny zástupca) poskytovateľa ako súčasť programu vzdelávania odborného zamestnanca v profesijnom rozvoji, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti podľa § 1 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z., medzi ktoré patrí okrem iných aj určenie obsahu, cieľov a formy vzdelávania, rozsah adaptačného vzdelávania v hodinách a získané profesijné kompetencie absolventa adaptačného vzdelávania.

Náklady spojené s adaptačným vzdelávaním
Školskému psychológovi ako odbornému zamestnancovi je adaptačné vzdelávanie poskytované bezplatne, pričom náklady spojené s adaptačným vzdelávaním hradí zamestnávateľ. Uvedené neplatí, ak začínajúci odborný zamestnanec, ktorý ukončil adaptačné vzdelávanie neúspešne a požiadal o vykonanie adaptačného vzdelávania organizáciu zriadenú ministerstvom školstva, napríklad Metodicko-pedagogické centrum. V tomto prípade si náklady spojené s adaptačným vzdelávaním hradí odborný zamestnanec.

 

13.2 Samostatný školský psychológ

Samostatný školský psychológ vykonáva pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom samostatného odborného zamestnanca a môže vykonávať špecializované činnosti okrem činností uvádzajúceho odborného zamestnanca. S účinnosťou od 1. januára 2022 v zmysle § 31 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. uvádzajúcim odborným zamestnancom môže byť aj samostatný odborný zamestnanec s najmenej desiatimi rokmi výkonu pracovnej činnosti.

Všeobecne platí, že školský psychológ sa zaradí do kariérového stupňa samostatný školský psychológ, ak:

  • úspešne ukončil adaptačné vzdelávanie,
  • vykonal prvú atestáciu pre inú kategóriu odborného zamestnanca ako tú, v ktorej je zaradený,
  • vykonal prvú atestáciu pre iný stupeň vyžadovaného vzdelania pre príslušnú kategóriu, v ktorej je zaradený,
  • vykonával najmenej päť rokov činnosť v inom štáte porovnateľnú s pracovnou činnosťou alebo
  • vykonával činnosť vysokoškolského učiteľa alebo výskumného pracovníka najmenej päť rokov v študijnom odbore, ktorý súvisí s
    • výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v podkategórii pedagogického zamestnanca,
    • výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca.

Školský psychológ sa zaradí do kariérového stupňa samostatný školský psychológ aj vtedy, ak neabsolvoval adaptačné vzdelávanie, avšak súčasne spĺňa obidve nasledovne stanovené podmienky:

  • bol zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec a
  • spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v kategórii, do ktorej má byť zaradený. Pedagogický zamestnanec tieto podmienky spĺňa tým, že úspešne absolvoval rozširujúce štúdium pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti psychológa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (resp. v zmysle školského zákona účinného od 1. januára 2022 zariadenia poradenstva a prevencie) a školského psychológa alebo v prípade kvalifikovaného učiteľa psychológie ukončil špecializačné vzdelávanie školskej psychológie poskytované vysokou školou.

Prechodné ustanovenie
Prechodné ustanovenie zákona č. 138/2019 Z. z. prostredníctvom § 87 garantuje právnu kontinuitu s predpismi účinnými do 31. augusta 2019 v oblasti výkonu pracovnej činnosti a spĺňania predpokladov na výkon pracovnej činnosti. Znamená to, že odborní zamestnanci, ktorí vykonávali do 31. augusta 2019 odbornú činnosť a spĺňali predpoklady na výkon odbornej činnosti, nemusia ich spĺňanie preukazovať z dôvodu účinnosti zákona č. 138/2019 Z. z. od 1. septembra 2019. Teda tí školskí psychológovia, ktorí boli u zamestnávateľa v pracovnom pomere k 31. augustu 2019, zostali zaradení v tom istom kariérovom stupni, v ktorom boli zaradení do 31. augusta 2019.

13.3 Školský psychológ s prvou atestáciou

Podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 je stanovená päťročná podmienka výkonu pracovnej činnosti v nižšom kariérovom stupni pred vykonaním atestácie, ktorá má zohľadňovať časovú náročnosť získania požadovaných profesijných kompetencií. Pre odborného zamestnanca je možnosť získania prvej atestácie podmienená dobou najmenej piatich rokov, počas ktorej bol odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec.

Možnosť získania druhej atestácie je podmienená dobou najmenej piatich rokov, počas ktorej bol odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou (§ 59 ods. 4 a 5 zákona č. 138/2019 Z. z.). V danom kontexte je potrebné zdôrazniť podmienku byť zaradený najmenej päť rokov v príslušnom kariérovom stupni. Túto podmienku je potrebné odlíšiť od podmienky vykonávať pracovnú činnosť odborného zamestnanca, keďže v praxi sa môže stať, že z dôvodu čerpania materskej a rodičovskej dovolenky zamestnanec nevykonáva odbornú činnosť, avšak naďalej mu prináleží zaradenie do príslušného kariérového stupňa.

Ak napríklad počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky dôjde k zmene platovej triedy alebo k valorizácii platu, zamestnávateľ uvedenú skutočnosť aplikuje aj na zamestnanca na materskej a rodičovskej dovolenke, vystaví mu oznámenie o výške a zložení funkčného platu, aj keď v čase čerpania materskej a rodičovskej dovolenky sa funkčný plat nevypláca.

Časový (termínový) postulát zaradenia do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou je doplnený ďalšími podmienkami uvedenými v § 30 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.:

  • odborný zamestnanec vykonal prvú atestáciu pre príslušný stupeň vyžadovaného vzdelania a príslušnú kategóriu, v ktorej je zaradený,
  • odborný zamestnanec vykonal druhú atestáciu pre inú kategóriu ako tú, v ktorej je zaradený, alebo
  • odborný zamestnanec (školský psychológ) získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v študijnom odbore, ktorý súvisí s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca (v danom prípade školského psychológa).

Zákon č. 138/2019 Z. z. v § 30 ods. 3 s účinnosťou od 1. januára 2022 umožnil zaraďovanie odborných zamestnancov do kariérových stupňov, ktorí predtým pôsobili na vysokej škole – aj do vyšších ako samostatný odborný zamestnanec. V tomto zmysle školského psychológa môže riaditeľ školy zaradiť ako odborného zamestnanca s 1. atestáciou, ak najmenej tri roky pôsobil na vysokej škole a získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Školský psychológ zaradený najmenej do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou môže byť v zmysle § 31 ods. 5 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022 uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom začínajúceho pedagogického asistenta.
Pre posúdenie zaradenia do kariérového stupňa školský psychológ s prvou atestáciou sú podstatné prechodné ustanovenia zákona č. 138/2019 Z. z. Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. odborný zamestnanec, ktorý požiadal o vykonanie atestácie do 31. augusta 2019, vykoná atestáciu podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.
Pre zaradenie do kariérového stupňa školský psychológ s prvou atestáciou u tých odborných zamestnancov, ktorí vykonali prvú atestáciu po 1. septembri 2019, je znenie § 30 zákona č. 138/2019 Z. z. záväzné pre zaradenie do vyššieho kariérového stupňa a zároveň do vyššej platovej triedy, a to vo vzťahu k ustanovenej dobe najmenej piatich rokov zaradenia v požadovanom kariérovom stupni.
V praxi to znamená, že ten školský psychológ, ktorý už vykonal alebo ešte len vykoná prvú atestáciu po 1. septembri 2019, nebude automaticky zaradený do kariérového stupňa odborný zamestnanec s prvou atestáciou, pretože zároveň musí spĺňať podmienku zaradenia do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec najmenej počas doby piatich rokov, pričom splnenie tejto podmienky zamestnávateľ musí posudzovať. V rámci prechodných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z. je dôležité znenie § 90 ods. 2, písm. a), podľa ktorého ak ide o odborného zamestnanca, za prvú atestáciu podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 sa považuje:

  • vykonanie prvej atestácie podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019,
  • vykonanie rigoróznej skúšky v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore do 31. októbra 2009 a získanie najmenej päť rokov odbornej praxe do 31. októbra 2009.

 

13.4 Školský psychológ s druhou atestáciou

Školský psychológ, ktorý bol najmenej päť rokov zaradený v kariérovom stupni odborný zamestnanec s prvou atestáciou, sa zaradí do kariérového stupňa odborný zamestnanec s druhou atestáciou, ak:

  • vykonal druhú atestáciu pre príslušnú kategóriu, do ktorej je zaradený, alebo
  • získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v ďalšom študijnom odbore, ktorý súvisí s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca.

S účinnosťou od 1. januára 2022 riaditeľ školy môže školského psychológa zaradiť ako odborného zamestnanca s 2. atestáciou, ak najmenej osem rokov pôsobil na vysokej škole a získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vykonal prvú atestáciu, najmenej päť rokov pôsobil na vysokej škole a získal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. V tomto zmysle zákon č. 414/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v § 30 ods. 3 s účinnosťou od 1. januára 2022 dáva riaditeľovi školy možnosť (nie povinnosť) zaradiť tých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí prichádzajú do regionálneho školstva po predošlom pôsobení na vysokých školách, do vyšších kariérových stupňov ako samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec.

V rámci prechodných ustanovení zákona č. 138/2019 Z. z. je dôležité znenie § 90 ods. 2, písm. b), podľa ktorého ak ide o odborného zamestnanca, za druhú atestáciu podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 sa považuje vykonanie druhej atestácie podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

 

14. Zaraďovanie do platových tried

Odborným zamestnancom škôl, školských zariadení, školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie sa určuje platová tarifa (platová trieda) z pracovnej triedy dva. Odborní zamestnanci sa v súlade s § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. zaraďujú do platovej triedy podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu, ktorým konkrétne je znenie § 28 ods. 2 a § 39 zákona č. 138/2019 Z. z. Ďalším všeobecne záväzným právnym predpisom je nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z., osobitne príloha č. 1, časť 17 (Školstvo a šport). Vo vzťahu k zmenám v odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. od 1. septembra 2019 je dôležité pripomenúť, že uvedený zákon bol s účinnosťou od 1. septembra 2019 pozmenený dvakrát, a to zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a novelizáciou zákonom č. 224/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. Zaradenie odborných zamestnancov do platovej triedy závisí aj od toho, či získaným stupňom vzdelania (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa) spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Všeobecne platí, že odborní zamestnanci môžu byť zaradení do 6. až 9. platovej triedy. Pri kratšom pracovnom úväzku, v rámci ktorého sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na kratšom pracovnom čase, peňažné plnenia poskytované školskému psychológovi patria v pomernej výške zodpovedajúcej dĺžke dohodnutého pracovného času.

Školskému psychológovi s požadovaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý je zaradený do kariérového stupňa začínajúci školský psychológ, patrí zaradenie do 6. platovej triedy.

Do rovnakej platovej triedy sa zaradí aj školský psychológ s vyžadovaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý však nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad v podobe nesplnenia požiadavky na kvalifikačné vzdelávanie (neabsolvoval príslušné rozširujúce štúdium alebo špecializačné vzdelávanie) alebo dĺžku pracovnej činnosti, ak je podľa prílohy č. 11 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. vyžadovaná (je považovaný za nekvalifikovaného).

Kariérovému stupňu samostatný školský psychológ patrí zaradenie do 7. platovej triedy, pričom v tejto platovej triede už musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v kategórii školský psychológ podľa prílohy č. 10 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 1/2020 Z. z. tak, ako sa to vyžaduje aj pri vyšších kariérových stupňoch (prvá a druhá atestácia).

Kariérovému stupňu školský psychológ s prvou atestáciou patrí zaradenie do 8. platovej triedy.

Kariérovému stupňu školský psychológ s druhou atestáciou patrí zaradenie do 9. platovej triedy.

Príplatok začínajúceho odborného zamestnanca
Podľa § 14c zákona č. 553/2003 Z. z. začínajúcemu odbornému zamestnancovi patrí príplatok začínajúceho odborného zamestnanca. Príplatok sa poskytuje mesačne vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je odborný zamestnanec zaradený. Príplatok sa poskytuje po dobu zaradenia odborného zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci odborný zamestnanec. Príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Vyplácanie príplatku začínajúceho odborného zamestnanca (čiže aj začínajúceho školského psychológa) sa skončí úspešným ukončením adaptačného vzdelávania v podobe vydania protokolu o ukončení adaptačného vzdelávania podľa § 52 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z., a to najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru, v ktorom odborný zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť podľa § 6 zákona č. 138/2019 Z. z.