1. Profesijný rozvoj
Profesijný rozvoj je definovaný v § 40 zákona č. 138/2019 Z. z. Profesijný rozvoj je v tomto ustanovení charakterizovaný ako proces, v ktorom odborný zamestnanec získava, rozširuje a udržiava požadované profesijné kompetencie. Neoddeliteľnou súčasťou profesijného rozvoja sa stáva aj overovanie profesijných kompetencií formou atestácií.
Profesijný rozvoj je proces:
- prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií,
- získavania profesijných kompetencií na výkon špecializovaných činností alebo na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo výkon činnosti vedúceho odborného zamestnanca,
- získavania profesijných kompetencií vyššieho kariérového stupňa,
- overovania profesijných kompetencií na zaradenie do vyššieho kariérového stupňa,
- získavania vzdelania na splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon ďalšej pracovnej činnosti alebo
- využívania a hodnotenia získaných profesijných kompetencií.
Profesijný rozvoj sa realizuje podľa profesijných štandardov, musí korešpondovať so súčasným vedeckým poznaním
a reflektovať odborné i spoločenské požiadavky na výkon pracovnej činnosti.
Realizácia profesijného rozvoja odborných zamestnancov má stanovený okruh foriem, ktorými sú:
- vzdelávanie (kvalifikačné, funkčné, špecializačné, adaptačné, predatestačné, inovačné, aktualizačné), za vzdelávanie sa považuje aj odborná stáž
- tvorivá činnosť súvisiaca s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej,
- sebavzdelávanie a výkon pracovnej činnosti.
Sociálny pedagóg v rámci profesijného rozvoja môže absolvovať všetky spomenuté organizačné formy vzdelávania, vrátane funkčného vzdelávania, aj keď nie je vedúcim odborným zamestnancom. Povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie vzniká sociálnemu pedagógovi v prípade, ak nastúpil do prvého pracovného pomeru, v ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť odborného zamestnanca, alebo zmenil zamestnávateľa pred ukončením adaptačného vzdelávania. Rovnako je pre sociálneho pedagóga stanovená povinnosť absolvovať kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačných predpokladov v prípade, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej pracovnej činnosti.
2. Plán profesijného rozvoja
V zákone č. 138/2019 Z. z. je ustanovená povinnosť plánovať profesijný rozvoj, ktorý má vyplývať zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Zároveň sú stanovené podmienky tohto plánovania. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. riaditeľ vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená,
so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom. Riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ a riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. Po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená, možno plán profesijného rozvoja počas jeho platnosti dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Každoročné hodnotenie pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca zo strany priameho nadriadeného je okrem iného aj podkladom pre vypracovanie plánu profesijného rozvoja (§ 70 ods. 6 písm. b) zákona č. 138/2019 Z. z.).
V rámci pôsobnosti zamestnávateľa v profesijnom rozvoji je potrebné zdôrazniť, že podpora profesijného rozvoja zamestnávateľom je podmienená nielen jeho potrebami, ale aj odbornými a spoločenskými potrebami, ako aj individuálnymi potrebami pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. V pláne profesijného rozvoja sa vyznačuje súlad profesijného rozvoja pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca s potrebami školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.
Napríklad jednou z prioritných požiadaviek pri zaradení na vzdelávanie môže byť u nekvalifikovaného sociálneho pedagóga vzdelávanie na spĺňanie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca.
S účinnosťou od 1. januára 2022 je v zákone č. 138/2019 Z. z. zrušená povinnosť vypracovávať ročné plány profesijného rozvoja. V zmysle prechodného ustanovenia zákona č. 138/2019 Z. z. (§ 90d ods. 11) plán profesijného rozvoja vydaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 sa považuje za plán profesijného rozvoja podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.
Výkon špecializovanej činnosti je súčasťou pracovnej činnosti odborného zamestnanca. Podľa § 35 ods. 1 kariérová pozícia je funkčné zaradenie odborného zamestnanca, ktorý vykonáva špecializované činnosti alebo riadiace činnosti. Špecializované činnosti alebo riadiace činnosti vykonáva odborný zamestnanec, ktorý však musí byť zaradený najmenej do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, súčasne s výkonom pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborných zamestnancov.
Odborný zamestnanec vykonáva špecializované činnosti v týchto kariérových pozíciách:
- uvádzajúci odborný zamestnanec,
- kariérový poradca,
- výchovný poradca,
- supervízor,
- koordinátor školského podporného tímu.
Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 138/2019 Z. z. ak v škole alebo v školskom zariadení vykonáva pracovnú činnosť školský špeciálny pedagóg alebo odborný zamestnanec (čiže aj sociálny pedagóg), môže vykonávať aj činnosti výchovného poradenstva a kariérového poradenstva.
Špecializované činnosti výchovného poradcu, kariérového poradcu a uvádzajúceho odborného zamestnanca môže vykonávať len ten odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné vzdelávanie. V prípade odborného zamestnanca (teda aj sociálneho pedagóga), ktorý vykonáva špecializované činnosti v kariérovej pozícii uvádzajúci odborný zamestnanec nepretržite najmenej desať rokov, sa špecializačné vzdelanie nevyžaduje. Podľa § 87 ods. 6 zákona č. 138/2019 Z. z. od odborného zamestnanca, ktorý vykonával špecializované činnosti výchovného poradcu, kariérového poradcu a uvádzajúceho odborného zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, sa špecializačné vzdelávanie nevyžaduje do 31. augusta 2025. V období do konca školského roka 2024/2025 sa podmienka absolvovania špecializačného vzdelávania podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019 považuje za splnenú. Štruktúru kariérových pozícií a rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností upravuje riaditeľ školy alebo školského zariadenia vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade, ak je zriadená.
3. Vykonávanie atestácií
Atestácia je formou overovania profesijných kompetencií v rámci procesu profesijného rozvoja tak, ako je definovaný v § 40 zákona č. 138/2019 Z. z. Atestácia je legislatívne definovaná ako štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, pre príslušný kariérový stupeň, získaných vzdelávaním, sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti.
Atestáciu môže odborný zamestnanec vykonať za predpokladu, ak spĺňa kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, pričom podmienka získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v prípade sociálneho pedagóga zostáva zachovaná. Vykonanie prvej atestácie a druhej atestácie nemá vplyv na vyplácanie príplatku za profesijný rozvoj, keďže ten nie je viazaný na atestáciu.
V § 14e zákona č. 553/2003 Z. z. nie je uvedené ustanovenie, na základe ktorého by po vykonaní atestácie bolo možné pozastaviť vyplácanie príspevku za profesijný rozvoj. Týka sa to aj kreditového príplatku priznaného do 31. augusta 2019, ktorý sa s účinnosťou od 1. septembra 2019 považuje za príplatok za profesijný rozvoj a vypláca sa do 31. augusta 2026.
Odborný zamestnanec vykonávajúci pracovnú činnosť v kategórii sociálny pedagóg môže vykonať prvú atestáciu aj druhú atestáciu. Podrobnosti k predatestačnému vzdelávaniu a vykonaniu atestácií (atestačné konanie) sú upravené v § 53, § 54, § 59 až § 63 zákona č. 138/2019 Z. z.
Sociálny pedagóg s prvou atestáciou vykonáva pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom odborného zamestnanca s prvou atestáciou a môže vykonávať činnosť:
- uvádzajúceho odborného zamestnanca,
- vedúceho odborného zamestnanca,
- lektora aktualizačného vzdelávania alebo
- člena skúšobnej komisie pre ukončenie adaptačného vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo v zariadení sociálnej pomoci.
Sociálny pedagóg s druhou atestáciou vykonáva pracovnú činnosť v súlade s profesijným štandardom odborného zamestnanca s druhou atestáciou a môže vykonávať činnosť:
- odborného garanta programu funkčného vzdelávania a špecializačného vzdelávania,
- člena atestačnej komisie alebo
- pri výskume a analýzach profesijných kompetencií.
Profesijný štandard sociálneho pedagóga a jeho kompetenčný profil je zameraný na tri oblasti:
- dieťa/žiak
- proces odbornej činnosti
- profesijný rozvoj
V každej z týchto oblastí sú konkrétne definované požadované vedomosti, požadované spôsobilosti a preukázanie kompetencií, a to vo vzťahu k zaradeniu sociálneho pedagóga do každého kariérového stupňa.
Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti jednotlivých stupňov podporných úrovní stanovených školským zákonom, vydáva a zverejňuje na svojom
webovom sídle ministerstvo školstva (§ 133 ods. 2 školského zákona).
4. Poskytovanie pracovného voľna na profesijný rozvoj
Podľa § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z. patrí odbornému zamestnancovi (teda aj sociálnemu pedagógovi) pracovné voľno, čerpané po dohode so zamestnávateľom, s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávania (organizované ako kvalifikačné, funkčné, špecializačné, adaptačné, predatestačné, inovačné a aktualizačné) alebo tvorivej činnosti súvisiacej s výkonom pracovnej činnosti, najmä činnosti vedeckej, výskumnej, publikačnej alebo umeleckej. Sociálnemu pedagógovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie a ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania, ak ide o riaditeľa alebo vedúceho odborného zamestnanca.
Pri pracovnom pomere sociálneho pedagóga, ktorý trvá kratšie ako jeden rok, vzniká nárok na pol dňa uvedeného pracovného voľna za každý kalendárny mesiac trvania pracovného
pomeru. Pracovné voľno na profesijný rozvoj nepatrí sociálnemu pedagógovi v súvislosti so sebavzdelávaním a samotným výkonom pracovnej činnosti.
5. Prerušenie výkonu pracovnej činnosti
Aj sociálnemu pedagógovi ako odbornému zamestnancovi zamestnávateľ povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti najviac na jeden školský rok, ak takýto zamestnanec vykonával pracovnú činnosť nepretržite najmenej desať rokov. Uvedenému zamestnancovi za čas prerušenia výkonu pracovnej činnosti nepatrí mzda alebo plat. S účinnosťou od 1. januára 2022 je v zákone č. 138/2019 Z. z. stanovené, že zamestnávateľ povolí prerušenie výkonu pracovnej činnosti od prvého dňa školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec požiadal o prerušenie výkonu pracovnej činnosti. Počas prerušenia výkonu pracovnej činnosti sociálneho pedagóga z dôvodu čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo pri prerušení pracovnej činnosti bez náhrady mzdy alebo platu, a to najviac na jeden školský rok podľa § 82 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z., po dohode s riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia môže odborný zamestnanec absolvovať vzdelávanie alebo atestáciu.
Prerušenie pracovnej činnosti odborného zamestnanca, vrátane dôvodov prerušenia, sa v rámci údajov o pracovnoprávnom vzťahu zapisuje do centrálneho registra.
